„Ukazovanie zostatkov na účtoch, ktoré má výrazne zasiahnuť do súkromia ľudí či firiem, nenachádza vo vláde podporu, hoci návrh prešiel plánom obnovy.“ Informáciu prináša Trend. Proti Mikulcovej novinke sa stavajú SaS, Za ľudí aj Sme rodina.

„Eštebácke“ plány pána Mikulca

Pred časom priniesli médiá informáciu o plánoch ministra vnútra. Hovoril o tom, že by štát mal mať prehľad o zostatkoch na účtoch občanov. Proti tomu sa okamžite dvihla vlna odporu. Nahnevaný status napísal na sociálnu sieť aj bratislavský župan Juraj Droba.



„Rezort vnútra pripravuje vlastný návrh vytvorenia centrálneho registra účtov (CRÚ), ktorý ide výrazne nad rámec európskej legislatívy.  Povinnosť vybudovať CRÚ vyplýva zo smernice Európskeho parlamentu a 5. AML Smernice o predchádzaní využívania systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu,“ informoval Trend.

Týždenník Trend však zistil, že „zámer ministra vnútra Romana Mikulca odhaľovať zostatky na bankových účtoch bežných ľudí i firiem v rámci reformy boja proti korupcii môže v praxi čoskoro naraziť“. Tento plán totiž nepodporuje ani jedna z koaličných strán súčasnej vlády okrem hnutia OĽaNO, z ktorého vzišiel.

Slovensko asi príde o tri milióny Eur

Pôvodný plán pritom bol, že novinka by mala byť v platnosti už od augusta tohto roka. Návrh mal byť aj súčasťou Plánu obnovy, ktorý sa odovzdáva koncom apríla. Ako informuje Trend: „Znamenalo by to stopku pre tri milióny eur, ktoré mali ísť na tento projekt i zachovanie doterajšej ochrany bankového tajomstva či citlivých údajov ľudí tak, ako je to v súčasnosti zabehnuté. Európska smernica totiž od začiatku uvažovala pri zavádzaní tohto systému o predpokladaných nákladoch 500 tisíc eur, čo je výrazne menej, ako navrhoval rezort.“

Proti sú všetci koaliční partneri

Prví, kto sa proti Mikulcovmu návrhu ohradil, bola strana SaS na čele s Richardom Sulíkom. „Vyjadrili jasný nesúhlas s iniciatívou rezortu vnútra, v ktorom majú byť údaje o zostatkoch na bankových účtoch ľudí a firiem, čo potvrdil pre aj hovorca strany Ondrej Šprlák,“ informoval Trend. Najväčší problém mali členovia SaS s tým, že ambícia viesť prehľad o zostatkoch na účtoch ide nad rámec európskej smernice. „V žiadnom prípade nemôžeme súhlasiť s takýmto zásahom do slobody jednotlivca. Robíme skutočne zbytočnú nadprácu pri boji proti praniu špinavých peňazí,“ povedal ďalej pre Trend Sulík.

Problém s návrhom mal aj predsedu finančného výboru Národnej rady SR Marián Viskupič. Podľa neho je neprijateľné, aby sme takto zásadne zasiahli do bankového tajomstva.

Strana Za ľudí má s návrhom problém tiež. „Nevidíme dôvod, prečo by malo mať ministerstvo vnútra alebo akákoľvek iná inštitúcia register, ktorý by obsahoval údaje o zostatkoch na účtoch všetkých fyzických a právnických osôb. Považujeme to za neprimeraný zásah do práv a súkromia,“ objasnil pre Trend podpredseda strany Juraj Šeliga.

Aj Sme rodina má jasný, odmietavý postoj. Prostredníctvom hovorkyne Lindy Tribusovej sa nechali počuť, že „sme proti vytvoreniu takéhoto centrálneho registra a stotožňujeme sa v tomto smere s výhradami strany SaS“. Proti praniu špinavých peňazí chce Sme rodina bojovať inými spôsobmi. „Týmto témam sa v plnom rozsahu venuje ministerstvo spravodlivosti, ale naše hnutie úzko spolupracuje s ministerkou Máriou Kolíkovou. Venujeme sa aj otázkam, ktoré súvisia s bojom proti trestnej činnosti či praniu špinavých peňazí,“ uviedla v stanovisku Sme rodina.