Adam Votruba píše na portáli Argument o tom, ako podivné poňatie spravodlivosti v boji proti rasizmu vo futbale dáva za pravdu zlomyseľným klamstvám extrémnej pravice o útlaku bielych.

S*urvená opica

České aj britské médiá riešia škandál slávistického futbalového hráča Ondřeja Kúdelu. Mal sa dopustiť rasistickej urážky voči černošskému hráčovi tímu Rangers Glenovi Kamarovi. Ten tvrdí, že mu Kúdela povedal do ucha "si s*urvená opica". Ondřej Kúdela tvrdí, že nazval svojho súpera "z*urveným chlapom". Po zápase Kamara Kúdelu fyzicky napadol.

Komisia UEFA celú záležitosť vyriešila tak, že Ondřejovi Kúdelovi bol stanovený exemplárny trest. Zákaz hrania na desať zápasov. Glen Kamara dostal za útok stopku na tri zápasy. Ponúka sa logická otázka, do akej miery sú oba tresty primerané. Mohli by sme sa pýtať, či je výraz "opica" skutočne rasistická urážka.

Rozhodne to nie je nadávka viazaná čisto na rasový kontext. Ak je tak interpretovaná, potom sa k nej musia pridať určité ďalšie stereotypy, ktoré v samotnom slove obsiahnuté nie sú. Avšak predpokladajme pre jednoduchosť, že inkriminovaný výrok je objektívne rasistický.

Kde je pravda?

Nie je stále úplne jasné, čo Kúdela naozaj povedal, lebo tu stojí tvrdenie proti tvrdeniu. Dôkazy nie sú. Komisia UEFA síce považuje výrok za objektívne preukázaný, to však nie je dosť dobre možné. Počuli ho len dvaja ľudia. Zdá sa však pravdepodobnejšie, že pravdu má Glen Kamara.

Z videonahrávky vyplýva, že Ondřej Kúdela si dával pozor, aby ho niekto nepočul; dokonca si v danej chvíli zakryl ústa. To by svedčilo pre drsnejší výrok. K celému incidentu došlo po faule na slávistického hráča počas následnej hádky. Zápas bol mimochodom emocionálne vypätý, domáci tím nesmierne tvrdo fauloval, brankár Ondřej Kolář utrpel i zlomeninu v tvári.

Ak by bola nadávka preukázaná, potom nám prostá aritmetika hovorí, že podľa UEFA je nadávka "s*urvená opica" najmenej trikrát horším previnením než fyzický útok na druhého človeka. Môžeme sa teda pýtať: Považuje západná spoločnosť slovnú agresiu za trikrát horšie previnenie než fyzickú agresiu?

Náhla zmena trestu

Bola by to zaujímavá zmena paradigmy. Ak znie odpoveď "nie", musíme sa pýtať znova: Znamená to, že slovné agresie bieleho muža sú trikrát horším previnením než fyzická agresia čierneho muža? Sú černosi braní ako zvlášť zraniteľná skupina, pre ktorú je možné tolerovať väčšiu mieru agresie?

Zaujímavé je, že pôvodne bol vymeraný Kúdelovi trest v dĺžke jedného zápasu. Kamarov právnik sa potom nechal počuť, že takýto výrok nevytvára dôveru, že "UEFA myslí odstránenie rasizmu vo futbale vážne". Futbalový zväz teda situáciu prehodnotil a Kúdelov trest desaťnásobne zvýšil. Kamarov pôvodný trest zmiernil.

To, akú aféru incident vyvolal a ako bol nakoniec vyriešený, je skratka nehanebné. S podobnými reakciami sa však stretávame v poslednom čase pravidelne. V britských i amerických médiách, medzi politikmi, úradníkmi, manažérmi a v organizáciách všetkého druhu.

Spravodlivosť alebo strach?

Zdá sa, že ich predstavitelia sa už ani nepokúšajú predstierať spravodlivosť. Navyše to pôsobí dojmom, ako by väčšina z nich bola skôr zastrašená než presvedčená o správnosti svojho konania. Snáď sa vykupujú pred mediálnym lynčom alebo pred pouličným násilím? Ak by futbalová organizácia zotrvala na pôvodnom rozhodnutí, nemožno vylúčiť ani to, že by nakoniec padali hlavy funkcionárov. Do tejto situácie doviedlo západné spoločnosti "antifácké" presvedčenie, že akákoľvek agresia v mene antirasizmu je tolerovateľná, ba dokonca chvályhodná.

Ťažko si možno predstaviť lepšie východisko pre skutočných fašistov a rasistov. Extrémna pravica hovorí už dlhý čas o rasovom útlaku bielych. Najprv to bola len akási lož. Po podobných udalostiach však zostáva nezmazateľný pocit dvojitého metra, takže pôvodná lož sa môže ľahko stať krutou pravdou.