Slovinské médiá zverejnili široko diskutovaný neoficiálny vládny dokument adresovaný Európskej únii. Doposiaľ neznámy autor slovinskej vlády v ňom navrhuje prekreslenie hraníc na západnom Balkáne ako riešenie problémov tohto regiónu. Okrem iného upozorňuje na možnosť zjednotenia Albánska s Kosovom či rozpad Bosny a Hercegoviny. Idea vyvolala v Sarajeve pobúrenie, informuje CT24.

Dokument na uzavretú debatu

Takzvaný non-paper, neoficiálny dokument určený na uzavretú debatu, zverejnil po dňoch mediálnych špekulácií investigatívny server Necenzurirano.si. Podľa neho bol vo februári adresovaný šéfovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, ktorého kancelária však prijatie listiny doteraz nepotvrdila. Spravodajský portál uviedol, že na tvorbe dokumentu sa podieľalo aj Maďarsko. Tiež napísal, že v Bruseli zaobchádzajú s dokumentom ako s návrhom Slovinska, pretože sa na jeho distribúciu podieľala kancelária premiéra Janeza Janšu.

Ako základný problém regiónu dokument vníma nevyriešenú "národnostnú otázku" Srbov, Albáncov a Chorvátov, ktorá Srbsku, Bosne a Kosovu znemožňuje úspešnú integráciu s EÚ. Za možné riešenie označuje zjednotenie dvoch z väčšiny etnicky albánskych štátov Albánska a Kosova, pričom severná časť Kosova by získala autonómny štatút po vzore talianskeho Južného Tirolska.

Sociálne inžinierstvo v praxi

Materiál tiež predpokladá rozpad Bosny, ktorej srbská časť - Republika srbská - by sa pripojila k Srbsku. Išlo by o predpoklad, ak by sa Belehrad zmieril so stratou Kosova, ktoré jednostranne vyhlásilo nezávislosť v roku 2008. Bosnianske oblasti s väčšinovým chorvátskym obyvateľstvom by sa buď pripojili k Chorvátsku, alebo získali "juhotirolskú" formu autonómie. Bosniaci (predtým moslimovia) by týmto získali "nezávislý funkčný štát".

Premiér Janša existenciu anglicky písaného materiálu s názvom Západný Balkán - cesta vpred odmietol výslovne komentovať, priamo ho však nepoprel.

Zložitá situácia v Bosne

Správy o slovinskom non-paper vzbudili v Bosne vlnu nevôle, kritizovali ho predovšetkým činitelia z radov Bosniakov a Chorvátov. Bosnianske predsedníctvo si kvôli tomu v pondelok predvolalo slovinskú veľvyslankyňu.

Bosna sa po krvavej občianskej vojne v rokoch 1992 až 1995 trápi s ťažko fungujúcim politickým systémom, v ktorom dominujú nacionalistické strany troch hlavných národov - Bosniakov, Srbov a Chorvátov. Kým z úst bosniansko-srbského predáka Milorada Dodika pravidelne zaznievajú úvahy o vyhlásení samostatnosti Republiky srbskej, bosnianski Chorváti sa dožadujú väčšieho stupňa autonómie. Väčšina početne najsilnejších Bosniakov by si naopak priala čo najviac centralizovaný štát.

Prezident Slovinska Borut Pahor sa podľa bosnianskych médií pri návšteve Bosny začiatkom marca miestnych politikov pýtal, či je možný rozpad krajiny mierovým spôsobom. V piatok Pahor podľa agentúry APA uviedol, že pred touto ideou varuje a považuje ju za "naivnú a nebezpečnú", pretože zmena hraníc na Balkáne by sa nezaobišla bez vojnového konfliktu.

Diplomati EÚ podľa slovinských médií označili možné prekresľovanie hraníc na Balkáne za "zlý nápad, ktorý by mohol otvoriť Pandorinu skrinku" v podobe obnovenia ozbrojených konfliktov. Ideu jednoznačne odsúdili tiež Spojené štáty a Chorvátsko, ktoré sa postavili za zachovanie územnej celistvosti Bosny.