Komentár Alexanda Görlacha (Business Insider)

„Nová hodvábna cesta“ je najväčším infraštruktúrnym projektom všetkých čias. Čína ho využíva na financovanie ciest, mostov, prístavov a elektrární v 140 krajinách sveta. Ide predovšetkým o obchodné trasy z a do Číny. Za touto iniciatívou sa však skrýva čosi oveľa väčšie: Ide o vplyv Číny vo svete.

V 140 krajinách Ázie, Európy, Afriky, Južnej Ameriky a Oceánie Čína financuje budovanie ciest, mostov, prístavov, letísk a elektrární pozdĺž „Novej hodvábnej cesty“, známej aj ako iniciatíva Road and Belt Initiative (RBI).

Obrovský strategický význam

Cieľom Číny je vybudovať pozemný a námorný koridor, prostredníctvom ktorého bude krajina vyvážať a dovážať tovar do a z celého sveta. Ako vzor slúžila niekdajšia stará „Hodvábna cesta“  – sieť trás pre karavány medzi Čínom a Stredomorím. „Nová hodvábna cesta“ je však niečo oveľa viac, má obrovský strategický význam v snahách Číny získať čo najväčší vplyv vo svete.

S týmto cieľom Čína krajinám pozdĺž „Hodvábnej cesty“ poskytuje úvery a infraštruktúru vybudovanú z jej peňazí bude v budúcnosti využívať. Štáty, ktoré sa chcú podieľať na iniciatíve Road and Belt Initiative, podpísali Memorandum o porozumení. Peking však zmluvy, ani zoznam krajín, ktoré memorandum už podpísali, nezverejňuje. Čínsky režim takisto neposkytuje žiadne informácie o tom, s akým veľkým rozpočtom krajina na túto iniciatívu počíta, ani to, kam a presne v akom objeme tečú financie.



Odhaduje sa, že výška investícií mohla od roku 2013 narásť už na 1 000 miliárd dolárov.

Dve hlavné trasy „Novej hodvábnej cesty“

„Nová hodvábna cesta“ má dve hlavné trasy, jednu po súši a druhú po mori. Silk Road Economic Belt je pozemná trasa vedúca cez západnú Čínu a Kazachstan, je vnútrozemná,  bez prístupu k moru, a končí v Európe. Námorná trasa – Maritime Silk Road zahŕňa významné prístavy ako je Jakarta, Singapur, Colombo, Kalkata, Džibuti, ale aj grécky Pireus.

Peking poskytuje pôžičky na infraštruktúrne projekty,  ktorých podmienky sú výhodnejšie ako od súkromných investorov, ale nákladnejšie než pôžičky poskytované rozvojovými bankami . Tieto investície na neriadia rozpoznateľným jednotným hospodárskym modelom, pretože sa realizujú v rozmanitých krajinách, napríklad vo Venezuele či v Iráne.

Dlhodobý efekt

Peking neočakáva okamžitú návratnosť investícií. Čínske vedenie skôr vsádza  na dlhodobý efekt: Chce najskôr vybudovať novú dopravnú infraštruktúru, ktorá bude stimulom pre rastúci dopyt.

Čína dúfa, že získa strategickú výhodu predovšetkým z pozemnej Novej hodvábnej cesty, pretože námorná trasa nemusí vždy „fungovať“.



Takýto postup, že sa najskôr investujú bilióny,  a dúfa sa,  že sa takýmto spôsobom prilákajú zákazníci, je možný iba vďaka vysokým štátnym subvenciám.

Politické a geostrategické záujmy

Vďaka „Novej hodvábnej ceste na súši centrálna vláda v Pekingu nesleduje iba ekonomické, ale predovšetkým politické a geostrategické záujmy. Niektoré krajiny, ktorým Čína poskytne úvery na budovanie infraštruktúry, ich totiž nebudú ani schopné splatiť.

Čína sa správa tak, ako sa kedysi k nej správali koloniálne mocnosti

Dobrým príkladom je Srí Lanka. Prístav Hambantota na juhu ostrova je jedným z projektov. Podľa New York Times v roku 2012 do toho prístavu vplávalo len 34 lodí. Čína si prístav a priľahlých 60 štvorcových kilometrov prenajala na 99 rokov. Analógia je presne taká, ako sa kedysi koloniálne mocnosti správali k Číne.

Čína má tak v súčasnosti k dispozícii prístav,  ktorý je vhodný na vojenské účely. Je totiž v bezprostrednej blízkosti jej rivala Indie, dodáva Alexander Görlach v komentári pre Business Insider.