Kolíkovej komisia si odhlasovala samovraždu gen. Lučanského. Saková a Kotleba boli proti
16 | 04 | 2021 I Aneta Leitmanová
Kolíkovej komisia si odhlasovala samovraždu gen. Lučanského. Poslankyňa Hlasu Denisa Saková a predseda ĽSNS Marian Kotleba hlasovali proti. O záveroch komisie informoval TASR jej predseda Tomáš Čitbaj.
Ešte pred dnešným zasadnutím vyjadrila vážne pochybnosti o výsledkoch práce komisie exministerka vnútra Saková. "Neviem, čo nás dnes čaká, pretože som hlasovala 9. apríla per rollam a vtedy som napísala aj moje výhrady k hlasovaniu, keďže pri finálnom hlasovaní mali byť prítomní rodinní príslušníci alebo zástupcovia rodiny generála Lučanského," uviedla.
"Komisia sa nemala ani k čomu dopátrať. Nemali sme k dispozícii ani lekárske správy, ani pitevnú správu. A ani ľudí, ktorí napríklad pracujú vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku alebo iný nemocničný personál z Fakultnej nemocnice v Prešove," upozorňuje Saková. Okrem nej hlasoval proti záverečnej správe poslanec Kotleba. Poslanec Smeru Marián Saloň nehlasoval.
Príčinou smrti policajného exprezidenta Milana Lučanského bola podľa väčšiny členov Kolíkovej komisie samovražda. Po prijatí záverečnej správy komisie to oznámil jej predseda Tomáš Čitbaj z kancelárie verejnej ochrankyne práv.
„Záver je taký, že komisia nezistila skutočnosti, ktoré by spochybňovali informáciu medializovanú ministerkou spravodlivosti a bývalým generálnym riaditeľom Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). Hovorila o tom, že príčinou smrti bolo sebapoškodenie pána Lučanského. Teda pokus o samovraždu,“ povedal Čitbaj. Predseda komisie nevysvetlil nič ohľadom prvého incidentu v prešovskej väznici, pri ktorom došlo k poraneniu oka a generál Lučanský musel byť operovaný v Ružomberku.
Čitbaj vyhlásil, že komisia vychádzala z podkladov, ktoré jej poskytol ZVJS. Prístup mala tiež k všetkým videozáznamom a k výstupom z elektronického monitoringu ciel. „Komisia mala možnosť vypočuť všetkých príslušníkov zboru, ktorí boli v oboch ústavoch v kontakte s Milanom Lučanským, vrátane zdravotného personálu,“ dodal . Priznal však, že komisia nemala prístup k zdravotnej dokumentácii a k informáciám z trestných spisov.
Kolíková doplnila, že závery komisie berie veľmi vážne. „Som naozaj presvedčená, že ZVJS si veľmi svedomito plní svoju úlohu, vďaka ktorej my ostatní môžeme pokojne spávať,“ povedala. Doplnila, že záverečná správa bude zverejnená ešte v piatok. „Nemyslím si, že sú tam také skutočnosti, ktoré by mohli zmariť účel trestného konania,“ podotkla.
Naopak, podľa exministerky Sakovej by mala byť správa komisie zverejnená až po ukončení trestného konania, v rámci ktorého sa preveruje možné cudzie zavinenie smrti generála Lučanského.
Kolíkovej komisia mala takmer 20 členov. Okrem politikov boli jej súčasťou tiež experti, ale aj provládni novinári. Policajný exprezident zomrel 30. decembra 2020 po tom, ako sa 29. decembra 2020 v Ústave na výkon väzby v Prešove údajne pokúsil o samovraždu.
Saková: Nemali sme pitevnú správu
Ešte pred dnešným zasadnutím vyjadrila vážne pochybnosti o výsledkoch práce komisie exministerka vnútra Saková. "Neviem, čo nás dnes čaká, pretože som hlasovala 9. apríla per rollam a vtedy som napísala aj moje výhrady k hlasovaniu, keďže pri finálnom hlasovaní mali byť prítomní rodinní príslušníci alebo zástupcovia rodiny generála Lučanského," uviedla.
"Komisia sa nemala ani k čomu dopátrať. Nemali sme k dispozícii ani lekárske správy, ani pitevnú správu. A ani ľudí, ktorí napríklad pracujú vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku alebo iný nemocničný personál z Fakultnej nemocnice v Prešove," upozorňuje Saková. Okrem nej hlasoval proti záverečnej správe poslanec Kotleba. Poslanec Smeru Marián Saloň nehlasoval.
Väčšina bola "za" samovraždu
Príčinou smrti policajného exprezidenta Milana Lučanského bola podľa väčšiny členov Kolíkovej komisie samovražda. Po prijatí záverečnej správy komisie to oznámil jej predseda Tomáš Čitbaj z kancelárie verejnej ochrankyne práv.
„Záver je taký, že komisia nezistila skutočnosti, ktoré by spochybňovali informáciu medializovanú ministerkou spravodlivosti a bývalým generálnym riaditeľom Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). Hovorila o tom, že príčinou smrti bolo sebapoškodenie pána Lučanského. Teda pokus o samovraždu,“ povedal Čitbaj. Predseda komisie nevysvetlil nič ohľadom prvého incidentu v prešovskej väznici, pri ktorom došlo k poraneniu oka a generál Lučanský musel byť operovaný v Ružomberku.
Čitbaj vyhlásil, že komisia vychádzala z podkladov, ktoré jej poskytol ZVJS. Prístup mala tiež k všetkým videozáznamom a k výstupom z elektronického monitoringu ciel. „Komisia mala možnosť vypočuť všetkých príslušníkov zboru, ktorí boli v oboch ústavoch v kontakte s Milanom Lučanským, vrátane zdravotného personálu,“ dodal . Priznal však, že komisia nemala prístup k zdravotnej dokumentácii a k informáciám z trestných spisov.
V komisii boli aj provládni novinári
Kolíková doplnila, že závery komisie berie veľmi vážne. „Som naozaj presvedčená, že ZVJS si veľmi svedomito plní svoju úlohu, vďaka ktorej my ostatní môžeme pokojne spávať,“ povedala. Doplnila, že záverečná správa bude zverejnená ešte v piatok. „Nemyslím si, že sú tam také skutočnosti, ktoré by mohli zmariť účel trestného konania,“ podotkla.
Naopak, podľa exministerky Sakovej by mala byť správa komisie zverejnená až po ukončení trestného konania, v rámci ktorého sa preveruje možné cudzie zavinenie smrti generála Lučanského.
Kolíkovej komisia mala takmer 20 členov. Okrem politikov boli jej súčasťou tiež experti, ale aj provládni novinári. Policajný exprezident zomrel 30. decembra 2020 po tom, ako sa 29. decembra 2020 v Ústave na výkon väzby v Prešove údajne pokúsil o samovraždu.
Zdieľať tento článok