Podnet na Medzinárodný trestný súd v Haagu za vykonanie nepovolených medicínskych experimentov , podala skupina advokátov, vedcov, lekárov, zástupcov iných profesií a občianskych aktivistov. 

Skupina advokátov, vedcov, lekárov, zástupcov iných profesií a občianskych aktivistov vidí v prebiehajúcich celoplošných testovaniach závažné porušenie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Ide najmä o ustanovenia Rímskeho štatútu a iných medzinárodných záväzkov (napr. Dohovor o ľudských právach a biomedicíne), ktoré môžu zakladať niektorých členov vlády Slovenskej republiky, píše sa v tlačovej správe advokátov.

Vyhnúť sa trestu nemusia ani ďalšie osoby aktívne sa podieľajúcich na celoplošných testovaniach populácie Slovenskej republiky. Nie je vylúčené, že na páchaní týchto skutkov spolupôsobili aj subjekty so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Ich úmyselným a organizovaným konaním mohlo dôjsť k takým porušeniam, ktoré tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou dostatočný základ pre stíhanie skutkov s možnou právnou kvalifikáciou: zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny smerujúce voči vlastnému obyvateľstvu.



Ján Drgonec, emeritný sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky a jeden z advokátov, ktorí sa obrátili na medzinárodný súd uviedol, že „V auguste 1968 sa československý minister zahraničia v New Yorku márne uchádzal o zvolanie Bezpečnostnej rady OSN kvôli sovietskej okupácii. Toto je druhý pokus z nášho územia o využitie orgánu OSN. Zároveň je testom dôveryhodnosti slov OSN o ochrane ľudských práv. Uvidíme, čo uvidíme.“

Advokát Peter Weis povedal, že na podnete sa rozhodol spolupracovať z dôvodu, že dennodenne prichádza do styku so zúfalými ľuďmi, ktorých sú stovky. Povinné celoplošné testovania a následné zákazy im zapríčinili opakované fyzické, psychické aj spoločenské traumy. Weis vníma, ako je im v nesprávne komunikovanej krízovej situácii metódou strachu vnucovaná výmena ich základných práv a slobôd za falošný pocit bezpečia.

"Ak by bol ten pocit na vedeckom základe a po verejnej diskusii, zrejme by som sa veľa pýtal, ale nakoniec by som možno nemal nič proti. Avšak v čase, kedy rok po zavedení prvých opatrení nie sú kompetentní schopní ani len spísať základné odborné medicínske odôvodnenie ich zavedenia a trvania, cítim povinnosť ako právnik, zranenú a krívajúcu slobodu brániť. Falošná bezpečnosť nie je a nikdy nebude spôsobilá slobodu žiadnym spôsobom obmedziť. O to viac, že sa nachádzame v kríze vedy, na vrchole jej rozvratu." vyhlasuje Weis.



Podľa neho chýbajú v spoločenskej diskusii fundovaní odborníci. Domnieva sa, že pod oficiálnym naratívom núdzového stavu a verejného zdravia už nemožno donekonečna takúto neprávosť opakovať a je potrebné povedať: dosť, stačí. A na to podľa neho slúži aj toto podanie. "Človeka bez slobody si nemožno predstaviť ináč, ako človeka bez života.“ konštatuje advokát.

Advokátka a bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) Marica Pirošíková sa domnieva, že toto slovenské podanie nie je ani prvé a ani posledné, ktoré sú zasielané medzinárodným súdnym orgánom. "Vieme, že ani medzinárodné inštitúcie neexistujú v izolácii a môžu podliehať politickým vplyvom. Vo svojom úsilí napriek absolútnemu sklamaniu z rozhodovacej činnosti ústavného súdu nepoľavujeme a riadime sa v týchto dňoch myšlienkou, že porazený je len ten kto sa vzdá. Všetci ostatní sú víťazi.“ uviedla Pirošíková v spoločnom vyhlásení advokátov.

"Medzinárodné inštitúcie majú v tejto dobe globálneho tlaku na obmedzovanie ľudských práv a slobôd možnosť preukázať opodstatnenosť svojej existencie a účinne chrániť záujmy ľudstva a nie záujmy globálnych korporácií a elít.“ uzatvára advokát Erik Schmidt.