Peter Tóth alias Ďateľ sa opäť pustil do Mareka Vagoviča z Aktualít. Ten začal zrazu vehementne podporovať Igora Matoviča. Tóth si zoradil Vagovičove výroky z článku a odpovedá na tie „perly“, ako ich nazýva. Vagovič má podľa neho „intelektuálne suchoty“.

Vagovičove intelektuálne suchoty

„Opäť nadišiel čas prehrýzť sa argumentačnými plytčinami Marečka Vagoviča. Tentoraz písal o niečom, čomu rozumie najmenej: právu a spravodlivosti. Nemyslím si, že s hlúposťou sa dá bojovať. A už vôbec sa nedá nad hlúposťou zvíťaziť. Považujem však za zábavné intelektuálne suchoty obnažovať,“ začína svoj článok Tóth.



Následne sa novinár púšťa do komentovania „perál“ Vagoviča. Vagovič napísal: „Spúšťačom diskusie, ktorá má „humanizovať“ väzenský systém, a skrátiť pobyt tzv. našich ľudí v base – bola samovražda Milana Lučanského.“

Ďateľ odpovedá: „Uvedený citát je vyložená lož, pretože právne argumenty požadujúce zmeny nemajú nič spoločné s takzvaným systémom našich ľudí. ...Táto sorta ľudí (Vagovič) nedokáže alebo nechce pochopiť, že korupcia, rodinkárstvo a partokracia, sú súčasťou každej spoločnosti. Každého režimu a každej politickej reprezentáciu. Boli, sú a budú prítomné nielen na Slovensku, ale aj na tejto planéte, kým na nej bude existovať ľudská civilizácia.“

Následne ešte Tóth dodal: „Smrť generála Lučanského nepochybne akcelerovala diskusiu o podmienkach, dôvodoch a dĺžke väzby. Nikto to nepopiera. Nebol to však spúšťač, ale urýchľovač...“

Vagoviča trápi, že podmienky kolúznej väzby by sa mali meniť

Vagovič napísal: „Najmä Robert Fico, ale aj Peter Pellegrini začali šíriť tézy o politických väzňoch Matovičovej vlády. Pridali aj bonus, že väzba je mučiaci nástroj“ Ďateľ reaguje najprv právom: „Účelom preventívnej, útekovej či kolúznej väzby alebo ich kombináciou nie je donútiť obvineného k priznaniu, ale zabrániť (i) pokračovaniu trestnej činnosti; (ii) úteku obvineného; (iii) ovplyvňovaniu či zastrašovaniu svedkov a spoluobvinených.

Problém je v tom, že dnes sú ľudia nielen mesiace, ale dokonca aj roky vo väzbe, no orgány činné v trestnom konaní vykonávajú minimum procesných úkonov. V horšom prípade nevykonávajú žiadne. Nemožno to síce nazvať mučením, no rozhodne to nie je v súlade s tým, čomu sa zvykne hovoriť materiálny právny štát. Odporúčam autorovi Vagovičovi doučiť sa, čo to znamená,“ pridáva Tóth.



Vagovič napísal: „K eskalácii napätia prispel aj pokus o samovraždu Moniky Jankovskej. A tiež Františka Böhma, hoci sa zastrelil dva mesiace po prepustení z väzby.“ Ďateľ mu odpovedá: „Uvedené vety sú doslova slovnou sračkou, inak sa to nazvať nedá. Obvinený Böhm si nesiahol na život kvôli obvineniu, ale predovšetkým v dôsledku mediálneho lynču, na ktorom má leví podiel práve autor citovaného nezmyslu. Do veľkej miery to platí aj o obvinenej Jankovskej. To, čo si k nej dovoľujú Vagovič a iný intelektuálny odpad, je jednoducho mediálny pogrom a šliapanie po ľudskej dôstojnosti.“

Vagovič napísal: „I keď nevieme nič o ich pohnútkach – vrátane možných výčitiek svedomia/obavy z trestu – politici Smerohlasu ukázali prstom na políciu a prokuratúru.“ Podľa Tótha, Vagovič v tejto vete otvorene klame. „Advokát obvinenej Jankovskej dal jasne najavo, ako sa jej dotýkajú tak mediálne pogromy, ako aj podmienky väzby. Prinajmenšom z tohto pohľadu o jej pohnútkach k samovražde vieme,“ odpovedá mu.

Bez "Janka" a "Martinky" to nepôjde

Vagovič z Aktualít napísal: „Po vražde Jána a Martiny musí byť každému súdnemu človeku jasné, s kým sme mali tú česť. Naši ľudia predsa nekradli pečivo v supermarkete.“ Ďateľ odpovedá: „No jasné, bez Janka a Martinky by to nešlo. Inak by nemal Marečkov „kus“ tú správnu emóciu.“

Vagovič napísal: „Ministerka spravodlivosti totiž priznala, že čelí obrovskému politickému tlaku na zmiernenie súčasného stavu – a to aj zo strany Sme rodina. ...Je iste len zhodou okolností, že nominant tohto koaličného subjektu – bývalý šéf SIS Pčolinský – je dnes tiež väzobne stíhaný pre korupciu. ...Kolíková s povesťou nekompromisnej sekery začala zrazu nepochopiteľne cúvať. Aj „železná lady“ už volá po prehodnotení kolúznej väzby. ...Pracovne to eufemisticky nazvala „vyvažovanie záujmov“. V praxi to pritom môže výrazne sťažiť činnosť polície a prokuratúry.“

Tóth kontruje: „Neviem, či sa to zdá len mne, ale nemôžem si pomôcť, citované odseky znejú, akoby ich Marečkovi diktoval Matovičov Himmler Lipšic v postavení špeciálneho prokurátora. Mária Kolíková je veľkým sklamaním, no keď konečne aspoň pripustila odbornú diskusiu o podmienkach väzby na Slovensku, hneď jej inkvizičné médiá pripomenú, kde jej jej miesto.“



Vagovič sa vyznal aj z tohto: „Po skrátení lehoty väzby totiž nemusia stihnúť všetky potrebné úkony. Alebo ich pod časovým tlakom neurobia dostatočne dôsledne. ...Ďalším rizikom je, že osoby, podozrivé zo závažnej trestnej činnosti, budú mať po skoršom prepustení z väzby priestor na ovplyvňovanie svedkov.“ Ďateľ Vagovičovi odpovedá: „Nikto nehovorí, že väzba nemá v trestnom konaní miesto. Naopak, má a často veľmi dôležitý. Avšak väzba nie je výkon trestu, a preto musí trvať iba nevyhnutne dlhý čas, čo v materiálnom právnom štáte znamená čo najkratšie.“

Vagovič si Janka a Martinku berie na pomoc často. Ďateľ cituje: „Podobne skľučujúco sa cítili aj rodičia Jána a Martiny, keď si vypočuli šokujúci verdikt prvostupňového súdu, že Kočner a Zsuzsová sú nevinní.“ Tóth odpovedá: „Mareček si s z nás zrejme robí prču, veď Kočner so Zsuzsovou boli po celý čas vo väzbe. A keď druhej menovanej uplynula lehota, kukláči ju otočili pri bráne väznice a išla dnu znova.“

Vagovič ako člen OĽaNO?

Vagovič už skĺzava do rétoriky Igora Matoviča: „Ak sa naozaj prekope kolúzna väzba – čo sa aj pre Kolíkovej manévre začína javiť ako reálne – Ficovi ľudia môžu v base otvárať šampanské,“ napísal. A Tóth mu odkazuje: „Mareček, daj si prihlášku do OĽANO. Toto ti fakt ide. Politické slogany však nemajú nič spoločné s kritickým myslením a tebou toľko oslavovanou kvalitnou žurnalistikou.“

A na záver, Vagovič napísal aj toto: „Táto téma totiž spojila aj úplne protichodné skupiny a záujmy. Ľudí rôznych charakterov aj motivácií, o čom sa Smeru mohlo len snívať. A vedľajším produktom tejto operácie môže byť aj nárast antisystému, keď sa „bezúhonný“ mafián nečakane zbratá s legitimizovaným fašistom.“ Ďateľ kontruje: „Ako vravím, najvyšší čas podať si prihlášku do OĽANO. Toto už nemá nič spoločné s racionálnou a právnou argumentáciou. Ako politický naratív to v určitých kruhoch obstojí. Po boku Igora Matoviča to môžeš, Mareček, dotiahnuť aj na ministra. Dokonca spravodlivosti.“