Sme vo vesmíre sami, alebo sú na nejakej inej planéte či v inej slnečnej sústave nejakí živí tvorovia? Tak nad touto otázkou sa zrejme zamýšľal nejeden z nás. Ako sa ukazuje, vo vesmíre nie sme sami.

Fakt, že vo vesmíre skutočne nemusíme byť sami svedčia aj pozorovania ufológov po celom svete. Astronauti, ktorí leteli na Mesiac, alebo obiehali okolo našej Zeme ale žiadny neznámy letiaci objekt s posádkou nevideli. Navyše, ak nejaké civilizácie vo vesmíre sú, oddeľuje ich veľká vzdialenosť, uvádza portál tech.sme.sk.

Vo vesmíre mohlo jestvovať nula, ale aj pár miliárd civilizácií

Podľa nám známych vedomostí je naša Zem jedinou známou planétou široko-ďaleko vo vesmíre, na ktorej je život. Keďže človek nedokáža v súčasnosti letieť na rakete, alebo inom vesmírnom „korábe“ ďaleko, je veľmi ťažké určiť, aký život vo vesmíre vôbec je. Nová štúdia v časopise The Astrophysical Journal sa pokúsila zodpovedať otázku, koľko je v našej galaxii inteligentných civilizácií schopných komunikovať. Na prekvapenie, vedci ich počet určili až na 36. Zvláštne je, že doterajšie odhady sa pohybovali od nuly až po miliardu.

Najznámejším spôsobom určenia počtu mimozemských civilizácií vo vesmíre je pravdepodobne Drakova rovnica, ktorú v roku 1961 navrhol astronóm Frank Drake. Rovnica pozostáva zo siedmich parametrov, ktorými sú napríklad počet hviezd so sústavami, planét vhodných na život alebo časový odhad, ako dlho už civilizácia vysiela signály. Drakeova rovnica mala však jeden problém, a to že podľa vložených parametrov mohla vo vesmíre jestvovať nula, ale aj pár miliárd civilizácií.

Ľudstvo je schopné vysielať signály do vesmíru vyše sto rokov

Pri takomto rozsahu sa mohlo iba uvažovať, kde teda všetci „mimozemšťania“ sú. „Klasický spôsob stanovenia počtu inteligentných civilizácií vychádza z toho, že hádate parametre týkajúce sa života, pričom názory o ich hodnotách sa zásadne líšia,“ uvádza v tlačovej správe Notthinghamskej univerzity hlavný autor štúdie Tom Westby. Britskí vedci však šli na problém inak. K výsledku sa dopracovali na základe nových údajov a určitých predpokladov o vzniku života. Podľa nich inteligentný život schopný komunikácie sa objaví na planétach podobných Zemi o približne päť alebo menej miliárd rokov ako prirodzený dôsledok evolúcie. Dôležité ale je, aby planéty obiehali hviezdy podobné Slnku.

Pri najprísnejších parametroch vedcom vyšiel najpravdepodobnejší počet 36 mimozemských civilizácií v našej domovskej galaxii, ktoré sú schopné už komunikovať. Vedci považujú výsledok za veľmi konzervatívny, lebo vychádza z faktu, že ľudstvo je schopné vysielať signály do vesmíru vyše sto rokov. Ak by teda v našej galaxii bolo spomínaných 36 inteligentných civilizácií, prečo sme ešte vysielanie žiadnej z nich nezachytili? „Zistenie, že inteligentný život je bežný, by znamenalo, že naša civilizácia môže prežiť viac ako niekoľko sto rokov,“ uviedol spoluautor štúdie Christopher Conselice.

Nájdenie mimozemšťanov veľa napovie o našej možnej budúcnosti

Mliečna cesta je podľa autorov štúdie obrovská a jej priemer sa odhaduje na vyše stotisíc svetelných rokov. Vo výskume tiež vedci vypočítali, že priemerná vzdialenosť medzi civilizáciami by mohla byť sedemnásťtisíc svetelných rokov. Do úvahy je potrebné zobrať aj fakt, že hoci ľudstvo vysiela signál viac ako sto rokov, ten so zväčšujúcou sa vzdialenosťou slabne a utlmuje sa. Takže okrem obrovskej vzdialenosti je tu teda problém aj akýkoľvek signál zachytiť. Podľa autorov štúdie nájdenie mimozemšťanov veľa napovie o našej možnej budúcnosti.

„Zistenie, že inteligentný život je bežný, by znamenalo, že naša civilizácia môže prežiť viac ako niekoľko sto rokov. A naopak, ak žiadne nenájdeme, je to pre naše prežitie zlé znamenie,“ skonštatoval Christopher Conselice, ktorý naráža na hypotézu veľkého filtra. Podľa nej život narazí na určitú bariéru, ktorú neprekoná. A ten by v prípade, ak nič nenájdeme alebo narazíme na ruiny nejakej civilizácie, mohol byť pred nami, uvádza v závere portál tech.sme.sk.