Súčasnú napätú situáciu na rusko-ukrajinských hraniciach pripisujú mnohí, aj naši, politici najmä ruskej strane. Politický analytik Eduard Chmelár ale vidí celú vec úplne ináč, čo zoširoka vysvetlil na sociálnej sieti.

Západní politici, ku ktorým sa pripájajú aj mnohí naši tvrdia, že napätú situáciu vyprovokovalo Rusko, ktoré pri hraniciach s Ukrajinou sústredilo väčšie množstvo vojakov a techniky. Podľa nášho politického analytika a historika Eduarda Chmelára „provokatérom“ nie je iba Rusko. Prečo, to napísal v statuse na sociálnej sieti, kde reaguje aj na televíznu debatu na TA3 Téma dňa.

Sú Naď, Korčok, Klus, Valášek, Krúpa a ďalší výkvet slovenského militarizmu?

Debata poskytla podľa Chmelára doslova eldorádo jednostrannej propagandy. „V nej sa Tomáš Valášek (PS) a Juraj Krúpa (OĽaNO) tak predháňali v tom, kto je väčší rusofób, až Peter Osuský (SaS) občas onemel. A keďže propaganda už od čias Goebbelsa ráta s tým, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou, budeme naďalej úplne pokojne a trpezlivo vyvracať klamstvá a dezinformácie militaristov a ich najatých brigádnikov.“ Píše hneď v úvode svojho nečakane dlhého statusu Eduard Chmelár.

„Výkvet slovenského militarizmu (Naď, Korčok, Klus, Valášek, Krúpa atď.) neustále opakuje, že kým my si plníme záväzky a informujeme o každom jednom vojenskom cvičení, Rusi to nerobia. Nie je to pravda,“ pokračuje politický analytik. Viedenský dohovor v bodoch týkajúcich sa výmeny informácií o vojenskej činnosti či stanovených kvót týkajúcich sa vojenského arzenálu nedodržiavajú takmer všetky štáty.

„Nielen Rusko, ale ani Ukrajina a Spojené štáty,“ vysvetľuje Chmelár. „Navyše, keď ešte Rusko takéto informácie dodávalo, napríklad pri cvičení Západ 2017, jeden proamerický analytik tvrdil, že klamú. Ten analytik sa volal – Jaro Naď. V rozhovore pre časopis .týždeň strašil pred manévrami Východ 2018, že to bude najväčšie vojenské cvičenie od roku 1981 (zapojilo sa do neho oficiálne 300 000 vojakov). Dnes tvrdí, že súčasný pohyb na ruských hraniciach je najväčší od čias anexie Krymu. Hoci ich je oveľa menej ako pred troma rokmi. Tak nech si to najprv usporiada v hlave, ako to je,“ kritizuje politický analytik nášho súčasného ministra obrany.

Vzdušné sily NATO provokujú Rusko a predvádzajú demonštráciu svojej sily

Podľa Chmelára je rovnako zjavná lož to, že tu provokuje len Rusko. „Fakty sú nasledovné. Samotná Ukrajina sa snaží, aby Spojené štáty rozmiestnili na ich území protiletecké rakety Patriot. Vzdušné sily NATO v posledných týždňoch provokujú Rusko a predvádzajú demonštráciu sily v oblasti Azovského a Čierneho mora. V nedeľu sa neďaleko hraníc s Ruskou federáciou objavilo protiponorkové lietadlo P-8A Poseidon amerického námorníctva, americké prieskumné lietadlo RQ-4A Global Hawk, Lockheed EP-3E a britský RC-135W. V posledných dňoch sa tieto strategické lietadlá NATO pravidelne objavujú nad Čiernym morom, operujú v blízkosti Krymu a pobrežia Krasnodarského kraja. NATO dokázateľne posilňuje svoju prítomnosť v tejto oblasti, a to je aj dôvod, prečo ruská armáda sústreďuje svoje jednotky na juhu krajiny,“ poukazuje Chmelár na to, že Američania provokujú Rusov oveľa viac ako je tomu naopak.

„Treba však dodať, že to už nie sú len prieskumné lety, ale aj vojenské komplexy pripravené na letecké údery. A na to už Rusko musí reagovať. Turecké ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že už zajtra budú cez Bospor smerovať do Čierneho mora dva americké torpédoborce Donald Cook a USS Roosevelt. Sú vybavené riadenými strelami Tomahawk s doletom až 2 500 km. Samozrejme, že tieto lode sú vážnou hrozbou pre bezpečnosť Ruskej federácie. Ich prítomnosť už museli zaregistrovať aj naše médiá. A ako na to zareagoval poslanec Valášek? „NO A ČO.“ Myslím si, že toto nepotrebuje žiadny ďalší komentár." Konštatuje náš politický analytik, podľa ktorého nás takéto úvahy dramaticky posúvajú smerom k vojne.

Ruskí obyvatelia Ukrajiny sa boja nacionalistickej vlády, ktorá ich oberá o ich práva

„Ďalšia masívna propaganda, ktorá je tu intenzívne je predstava, že Ukrajina je pevná, jednotná. Kľúčom k pochopeniu situácie v Donecku a Luhansku je uvedomenie si podstaty tohto konfliktu, ktorým nie je klasická anexia územia jedného štátu iným štátom, ale občianska vojna. Ruskí obyvatelia Ukrajiny sa nechcú vrátiť pod Kyjev z jednoduchého dôvodu: boja sa súčasnej nacionalistickej vlády, ktorá ich oberá o jazykové práva, kultúrne práva, zakázala im tri televízne stanice (bez akejkoľvek odozvy západných „bojovníkov za slobodu médií“) a šikanuje ich vo všetkých sférach spoločenského života. Predstavte si, čo by robili naši Maďari, keby im vzali možnosť hovoriť materinským jazykom, zatvorili by menšinové kultúrne inštitúcie a médiá v maďarčine by označili za nástroj Orbánovej propagandy. Toto sa tam teraz deje,“ vysvetľuje Chmelár situáciu na Ukrajine iným pohľadom a dodáva: „Pravda je taká, že ukrajinskí vojaci nechcú bojovať proti Rusom a v niektorých jednotkách došlo k hromadným dezerciám.“

Eduard Chmelár sa vo svojom statuse zameral aj na poslanca Petra Osuského, z ktorého úst, podľa neho, vyšlo viacero klamstiev, zavádzajúcich informácií a doslova šovinistických názorov. „Hlúposť, ktorú vytryskol poslanec Osuský, bolo aj prirovnanie Mníchovskej dohody k Budapeštianskemu memorandu. Jeho vzdialený príbuzný a spoluzakladateľ Česko-Slovenska Štefan Osuský by mu za túto nehoráznu paralelu asi vylepil poriadne zaucho, aby nerobil rodine hanbu. Budapeštianske memorandum totiž nebol žiadny medzinárodnoprávny záväzný dokument. Bolo to vyhlásenie troch prezidentov (Borisa Jeľcina, Billa Clintona a Leonida Kučmu). Nemožno ho považovať za medzinárodnú dohodu, lebo nebol ratifikovaný,“ konštatuje náš historik a vzápätí aj presnejšie vysvetľuje veci okolo Budapeštianskeho memoranda.

Absolútne nekompetentné táraniny aj výzvy Osuského hraničia s vlastizradou

Eduard Chmelár sa smeje aj zvyjadrenia Osuského, že Ukrajina bola „jadrová veľmoc“ a že sa svojho nukleárneho arzenálu nemala nikdy vzdať. „Za jadrovú veľmoc sa považuje štát, ktorý atómové zbrane nielen vlastní, ale je ich schopný aj vyrábať. Na území Ukrajiny sa síce kedysi naozaj nachádzala tretina nukleárnej výzbroje ZSSR, ale Ukrajinci mali nad nimi len fyzickú, nie operačnú kontrolu – tá zostávala v rukách Ruska. Kyjev by ich nielenže nevedel použiť, ale hrozilo, že sa tento arzenál vymkne spod kontroly a dostane sa do nepovolených rúk, napríklad teroristických skupín. Považovať Ukrajinu za rovnocennú jadrovú mocnosť je podobná hlúposť ako vyhlasovať za nukleárny štát Turecko, lebo na jeho území sú rozmiestnené americké jadrové zbrane,“ konštatuje Chmelár, ktorý si zobral na paškál aj Osuského vyjadrenia, že „každá základňa na území Slovenska je základňou NATO a každý slovenský vojak je vojakom NATO“.



„Toto sú už nielen absolútne nekompetentné táraniny, ale aj výzvy hraničiace s vlastizradou,“ píše Chmelár a dodáva, že NATO z hľadiska medzinárodného práva nie je nadnárodná, ale medzinárodná organizácia, ktorú tvoria suverénne štáty na princípe spojenectva. „Generálny tajomník NATO nie je nadriadený ani slovenskému ministrovi obrany, ani premiérovi, ani prezidentke, je to len najvyšší úradník medzinárodnej organizácie. A hoci dnes vlastizradcovia typu Osuský, Klus či Naď vtĺkajú do hláv našim vojakom, že sú „vojakmi NATO“, žiadam slovenských vojakov, aby mali v sebe viac vlasteneckej hrdosti a nepodľahli týmto bludom. Členom NATO je štát, nie jednotlivec. Slovenská republika je aj členom OSN či Interpolu. Sú vari slovenskí policajti policajtmi Interpolu? Sú slovenskí vojaci vojakmi OSN? Sú to len propagandistické nezmysly, nič viac, ktoré majú oslabiť naše vedomie suverenity a zodpovednosti za vlastnú bezpečnosť,“ konštatuje v závere svojho statusu Eduard Chmelár.