Máloktorý člen vlády lezie tak do zadnej časti tela Igorovi Matovičovi, ako Milan Krajniak. Asi nikto aspoň trochu pri zmysloch nemôže veriť, že jeho okázalé ospravedlňovanie všetkého, čo robí Igor Matovič – a čo sa stretáva neustále s kritikou širokej odbornej aj bežnej verejnosti, je úprimné. Prečo to teda robí?  

Z extrému do extrému.

Kozmetické učesanie vlády neprinieslo žiadnu zmenu. Chaos strieda neschopnosť a zbabelci sa vracajú na trón. A amaterizmus v staronovej vláde pokračuje ďalej.



Hoci voliči boli presviedčaní, že po kozmetickej úprave vlády bude rozdiel v štýle vládnutia evidentný, k sľubovanej zmene nedošlo. Extrémom za „premiérovania“ Matoviča bolo, že úplne všetko, vrátane legislatívnych zmien, bolo schvaľované ako na bežiacom páse. V zrýchlenom konaní, bez dostatočného času potrebného na oboznámenie sa s jednotlivými bodmi. Dokonca za povinnej účasti pozitívne testovaných poslancov, izolovaných od ostatných maliarskym igelitom. Nikoho nezaujímalo, že poslanci ani len netušili, za čo hlasujú.

Druhý extrém nastal po odchode Matoviča na post ministra financií. Ten na pondelkovej koaličnej rade 12.4. vetoval všetky legislatívne návrhy. Nemal údajne čas na ich preštudovanie. Je to však skutočný dôvod? Nejde v skutočnosti opäť raz len o ďalší z trucov urazeného Matoviča, za to, že ho každý, vrátane členov vlády, kritizuje za nákup Sputnika V?

Dá sa byť viac servilný?

Matovičov zvláštny postup sa snažil pred novinármi vysvetliť minister Krajniak, ktorý sa opäť obetoval pre vlasť a nastúpil na ministerstvo, kam sa zaprisahal už nevrátiť. Ešteže má Igor Matovič takého hovorcu a asistenta, akým Milan Krajniak je. Ten vždy príde na pomoc. Postup Matoviča  komentoval staronový minister práce a sociálnych vecí takto: „Beriem to tak, že sa nimi ešte nestihol oboznámiť, chce si ich teda prejsť. Pripomienky mal len k jednému návrhu.“ Ako dodal, nemyslí si, že toto sa bude automaticky opakovať na každej koaličnej rade.



Posledný Križiak Ignác Krajniak vo svojej servilnosti a vypočítavej úslužnosti vláde, zrejme nemá hranice. Po óde na bývalého premiéra sa obrátil smerom k novému a aj jemu dôkladne vyobjímal ego. Matoviča s Hegerom zatiaľ vníma ako tandem, ktorý sa dopĺňa. O Hegerovi si myslí, že sa svojej úlohy zhostil dobre a zároveň je presvedčený, že svojím osobným nastavením bude viesť kabinet inak, ako jeho predchodca.

Otázky, otázky, otázky.

Otázok okolo spanilej jazdy Krajniaka z ministerstva do poslaneckej lavice a späť nie je veľa, avšak objavujú sa pravidelne a čoraz hlasnejšie. Hoci jeho hlavu nežiadal nik, predsa podal demisiu. Dôvod ktorý uviedol, je ochotný „zožrať“ málokto. Jeho odchod prišiel ihneď po zadržaní šéfa SIS Pčolinského, s ktorým má viac, než priateľský vzťah. Je za tým strach, že aj jemu môžu zaklopať na dvere kukláči s baranidlom? Tak radšej vymenil pohodlné ministerské kreslo za menej pohodlné, ale zato s bezpečnostným pásom poslaneckej imunity?

A čo je dôvodom tých medových fráz na adresu oboch súčasno-bývalých premiérov? Čo sa ukrýva za opätovným odhodlaným návratom na ministerstvo práce a sociálnych vecí, kam sa už nechcel vrátiť? Je možné, že je za tým nejaký, samozrejme „kóšer“ obchod s Matovičom? Uistenie, že aj keď je šéf SIS v base, jemu už nič nehrozí, lebo niekto sa o to už postaral? Nuž, ak by to tak bolo, nadšené skandovanie okolo Matoviča by bolo aspoň teraz už úplne jasné.

Nech je ako chce, čas ukáže. A nebude to trvať dlho. Pretože ako hovorí legenda, rozdiel medzi konšpiráciu a pravdou, sú dva týždne.