Ak chce mať Ukrajina vojnu s Ruskom, nech sa páči. Je to jej vec. Prečo však americké bábky Korčok, Naď a Krúpa dovolia Ukrajincom rinčať zbraňami v slovenskom parlamente?

Vojna Ruska s USA nebude

Vojna medzi NATO (čítaj USA) a Ruskom kvôli Ukrajine nebude. Jednak preto, že to Rusko nechce a ani si to nemôže dovoliť. A jednak preto, lebo ani USA to nechcú a ani si to nemôžu dovoliť. Kto tvrdí niečo iné, je buď zaslepení ideológ, alebo nerozumie aktuálnej geopolitickej šachovnici.



V krátkosti len toľko, že pre USA sú dnes prioritou pacifický región a technologická/obchodná vojna s Čínou. Pre Rusko je prioritou udržať pri živote spriatelený režim v Bielorusku. Ak to isté nemôže dosiahnuť na Ukrajine, tak si aspoň zaistí prístup do Čierneho a Azovského mora a vytvorí na východe západného suseda nárazníkové pásmo.

Okľukou k jadru problému

Inou vecou je otázka, že USA sa usilujú a budú usilovať oslabovať pozície Ruska vo všetkých kritických oblastiach. Od Pobaltia, cez východnú Európu a Čierne more, až po Južný Kaukaz a Strednú Áziu. A takisto je pravda aj to, že Moskva sa týmto aktivitám nebude nečinne prizerať. Preto si v roku 2014 zobrala naspäť Krym. A preto aj viac či menej otvorene podporuje vzbúrencov v Doneckej a Luhanskej ľudovej republike.



A tým sa dostávame k jadru problému. Je naozaj vecou Kyjeva, ak si myslí, že v náručí NATO a EÚ ho čakajú svetlé zajtrajšky. Rovnako je vecou zvrchovaného nároku ukrajinskej vlády žiť v ilúzii, že vojaci členských krajín NATO sa nevedia dočkať, ako budú umierať za záujmy západných Ukrajincov. Do rovnakej kategórie patrí aj vzdušný zámok o tom, že najmä stredo- a východoeurópski členovia EÚ otvoria dvere lacnej pracovnej sile z Ukrajiny. Teda ak sa v dôsledku týchto strategických omylov chce dostať Ukrajina do vojny s Ruskom, prosím. Je to zvrchované rozhodnutie Kyjeva.

Ruské strategické imperatívy

V takom prípade je prirodzené, že Kyjev zbiera spravodajské informácie o pohybe ruskej armády na druhej strane hranice. Lenže takisto je úplne prirodzené, že ak Ukrajina laškuje s Američanmi, Rusko sa tomu nebude nečinne prizerať. Urobí všetko pre to, aby udržalo pri živote vzbúrencov v Luhansku a Donecku. Môže sa nám to páčiť a nemusí. Ak však chceme vedieť, čo sa okolo nás deje, musíme najprv pochopiť strategické imperatívy ruskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Inak sa len kĺžeme po povrchu korčokovsko-naďovských ideologických poučiek prebratých z washingtonskej centrály.

Čižma cudzieho vojaka v NR SR

Práve v tomto kontexte je neuveriteľné, čo sa dnes stalo na rokovaní parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť. Za prítomnosti ministrov Korčoka a Naďa a s dovolením predsedu výboru Krúpu informoval o pohybe ruských vojsk na území Ruskej federácie ukrajinský vojenský pridelenec Bogdan Charčuk.

Inými slovami na pôde parlamentu zvrchovaného štátu podával poslancom spravodajské informácie cudzí vojak. To si vyžaduje niekoľko vecných poznámok.

Slovensko nie je vo vojne s Ruskom

Po prvé, Slovensko nie je vo vojnovom stave s Ruskom. Preto nie je namieste, aby boli poslanci obšťastňovaní spravodajskou produkciou Ukrajiny o pohybe jeho vojsk.

Po druhé, je úplne v poriadku, ak naša civilná i vojenská spravodajská služba komunikujú s partnerskými orgánmi iných krajín. Ukrajiny nevynímajúc.



Po tretie, ak z partnerskej spolupráce vyplynú dôležité informácie pre slovenskú vládu, je ich potrebné okamžite odstúpiť premiérovi a príslušným ministrom. Ak je situácia naozaj vážna, je možné, aby predstavitelia slovenských spravodajských orgánov, nie cudzí vojaci, informovali poslancov výborov NR SR pre obranu a bezpečnosť a na kontrolu činnosti spravodajských služieb.

Korčok, Naď a Krúpa v akcii

Slovensko si z pochopiteľný dôvodov neželá konflikt na Ukrajine, pretože je to susedná krajina. Práve preto, by sme sa mali správať neutrálne. Ako nedávno naznačil Eduard Chmelár, mali by sme sa skôr usilovať využiť svoje postavenie na sprostredkovanie rokovaní ruských a ukrajinských diplomatov na najvyššej úrovni v Bratislave. Naši vládni politruci Korčok a Naď za prispenia absolútne nekompetentného predsedu výboru Krúpu urobili pravý opak.

Dovolili rinčať zbraňami v slovenskom zákonodarnom zbore.