Keď sa nám zastaví srdce, do mozgu sa prestane dostávať kyslík i živiny. Ľudstvo bolo dlhú dobu v dojme, že krátko po tom sa v ňom všetko zastavuje. Jeffrey Loeb so svojim tímom však túto vžitú predstavu o smrti definitívne vyvrátil, píše web osel.cz.

Kto je Jeffrey Loeb? Jeho profesiou je neurológia a pracuje na klinike UIC. Okrem iného bol zástupcom riaditeľa Centra pre molekulárnu medicínu a genetiku na Wayne State University School of Medicine v Detroite. Stážoval na neurológii v Massachusetts General Hospital či na Harvard's Beth Israel Deaconess Hospital.

Čo jeho tím skúmal?

V článku publikovanom 23. marca tohto roku v časopise Scientific Report sa hovorí, že so svojim desaťčlenným tímom robil pokusy na chirurgicky izolovanom ľudskom mozgovom tkanive.

Kúsky mozgov udržiavali pri bežnej teplote v miestnosti a priebežne po dobu jedného dňa v nich sledovali, čo sa v tkanive deje. Okrem obvyklého pozorovania buniek v optickom mikroskope sa zaujímali hlavne o to, ktoré gény sú v bunkách aktívne. To sa zisťuje pomocou vysoko výkonného sekvenovania RNA (RNA-seq). Bola to múdra voľba. Aktivita génov meraná dynamikou transkripcie (celkom tých génov stanovovali 18 064) vydala svoje ovocie. Ako sa dalo predpokladať, tak neuróny rýchlo chradli. Počas hodiny došlo k veľkému poklesu transkripcie génov v neurónoch, čo svedčilo o ich úplnej degenerácii.



Pravým opakom ale bolo správanie génov typických pre bunky zvané astrocyt a mikroglie. Tie sa naopak v umierajúcom mozgu prebúdzali a ich expresie rástli po dobu 12 hodín a pri niektorých bunkách až 24 hodín. To sa dá interpretovať aj tak, že aj po našej smrti, sa určitému typu buniek v mozgu darí. Aspoň súdiac podľa toho, že ich gény pracujú na plné obrátky. Posmrtne sa prebúdzajúcim génom vedci dali meno "zombie gény" a ich nositeľkám "zombie bunky".



Nielen, že gény týchto buniek sa aktivujú, tzv. zombie bunky nám dokonca aj posmrtne rastú (zväčšujú sa). Ako výrazne bobtnajú a hýria aktivitou, ukazujú farbené histologické preparáty.

Aj keď ide o významný poznatok, dal sa tak trochu čakať. Spomínané gliové bunky totiž majú v popise práce zúčastniť sa zápalu a "upratovacích" prác. S tým, ako neuróny hromadne umierajú, vzniká v mozgu veľa odpadu. Je logické, že "upratovacie" a "pomocné" bunky sa aktivizujú a snažia sa robiť, čo majú v popise práce a čo vedia najlepšie - škody eliminovať. Vedci si od nových poznatkov sľubujú väčšie porozumenie procesom spojeným s neurologickými a psychiatrickými poruchami.