Britský princ Philip, ktorý v piatok skonal vo veku 99 rokov, bol známy svojim humorom. Neváhal ho použiť ani na oficiálnych návštevách v zahraničí a svojimi bezprostrednými výrokmi tak mnohokrát spôsobil diplomaticky vypäté okamihy, kedy naštval aj kráľovnú píše iDnes.cz.

Priamočiarymi poznámkami obľúbený vojvoda z Edinburghu nešetril. Britské servery krátko po jeho smrti priniesli aj niekoľko desiatok tých najlepších. Princ Philip vtipkoval o kultúrnych rozdieloch, ženách, násilí, ale aj o svojej rodine.

Manželke, kráľovnej Alžbete II., tým za viac ako sedemdesiat rokov spoločného života poskytol mnohé náročné, ale aj humorné zážitky. Trebárs keď v roku 1988 gratuloval Britom, ktorí sa vrátili z Papuy-Novej Guiney. "Dokázali ste to. Neboli ste zjedení," zavtipkoval.

"Vyzerá to, že ste pripravený ísť do postele!" Povedal Alžbetin manžel v roku 2003 počas dlho očakávanej návštevy kráľovského páru v Nigérii prezidentovi Olusegunovi Obasanjovi oblečenému do tradičného domorodého odevu.



"Presne ako u mňa"

Istého dráhového robotníka sa v roku 1947 spýtal na možnosti jeho kariérneho postupu. Robotník mu na to odpovedal: "Hm, to by musel môj šéf umrieť." Philipova reakcia znela: "Presne ako u mňa."

K inštitúciu manželstva zdieľal tiež jeden všeobecný postreh. "Keď muž otvára manželke dvierka svojho auta, ide buď o nové auto, alebo o novú manželku," poznamenal.

Princ Philip dokázal pohotovo zareagovať na takmer akúkoľvek tému a v akejkoľvek situácii. Takže keď pri prehliadke v jednej dielni v Anglicku v roku 1999 objavil kývajúcu sa poistkovú skriňu, povedal: "Tú snáď musel pripevňovať Ind."

V čase ekonomickej recesie počas osemdesiatych rokov prišiel s vysvetlením stavu, v ktorom sa jeho krajina nachádzala. "Všetci hovorili, že máme mať viac voľna. Teraz sa sťažujú, že sú nezamestnaní."



"Ďakujem, madam... Ste naozaj žena, že?"

Často balansoval na hrane prijateľného a mnohokrát ju aj prekročil. V roku 1984 v Keni sa tak mladej ženy, ktorá mu ponúkala kvety, opýtal: "Ďakujem, madam... Ste naozaj žena, že?"  Využíval zažitých stereotypov, ktoré o rôznych národoch a komunitách kolovali vo svete, a robil si z nich srandu.

Trebárs v Maďarsku sa v deväťdesiatych rokoch začudoval, že si v Budapešti žijúci Brit stále udržuje svoju postavu. "Vy tu nemôžete byť dlho, ešte nemáte brucho."

"Nezostávajte tu príliš dlho, inak budete mať šikmé oči," odporúčal s nadsádzkou britským študentom na stáži v Číne v roku 1986. "Stále bojujete oštepmi?" Spýtal sa zase počas návštevy Austrálie austrálskeho domorodca.

Svoj humor navyše nepúšťal na slobodu len pri hovoroch s miestnymi občanmi, ale aj tvárou v tvár politikom. Bývalého spolkového kancelára Helmuta Kohla tak oslovil v roku 1997 pri stretnutí "pán ríšsky kancelár", čo je však funkcia, ktorú naposledy zastupoval nacistický diktátor Adolf Hitler.



Na návšteve u diktátora

"Je to príjemná zmena, byť v krajine, ktorej nevládnu jej občania," pochvaľoval si na návšteve u paraguajského diktátora Alfreda Stroessnera.

Na konci šesťdesiatych rokov tiež zatúžil po návšteve Sovietskeho zväzu. "Išiel by som do Ruska veľmi rád, hoci tí parchanti zavraždili polovicu mojej rodiny."

A keď mu počas slávnostnej večere v Ríme v roku 2000 taliansky predseda vlády Giuliano Amato ponúkol talianske víno, odpovedal: "Prineste mi pivo. Je mi jedno aké, ale prineste mi pivo." Nadšený nebol ani z ostrovnej kuchyne. "Britské ženy nevedia variť," povedal v roku 1966.

Na istom večierku sa v roku 1999 spýtal muža s tmavou farbou pleti: "A z ktorej exotickej časti sveta pochádzate vy, priateľu?" "Z Birminghamu, pane, druhého najväčšieho mesta Británie," odpovedal muž. Ukázalo sa, že Philip mal tú česť s lordom Taylorom z Warwicku, najvyššie postaveným politikom Konzervatívnej strany tmavej farby pleti.



"Už zo mňa začínajú odpadávať kusy."

Vedel si však urobiť srandu aj sám zo seba. V roku 2011 pred svojimi blížiacimi sa deväťdesiatimi narodeninami povedal: "Už zo mňa začínajú odpadávať kusy." 

Princ, o ktorom po jeho smrti hovorili britskí politici ako o oddanom služobníkovi, pravidelne odovzdával ceny nádejným mladým ľuďom. Veľké mienky o nich ale zrejme nemal. "Mládež je stále rovnaká, stále rovnako ignorantská," povedal počas odovzdávania v roku 2006.

"Na astronauta si moc tlstý," povedal zase 13-ročnému chlapcovi, ktorý sa mu zveril so svojím prianím pozrieť sa do vesmíru. A o svojej dcére Anne, ktorá je známou milovníčkou koní, podotkol: "Ak to neprdí alebo neje seno, nezaujíma ju to."

Ochranca prírody Philip v roku 1965 okomentoval projekt, ktorý sa snažil zachrániť hrdličky divoké: "Mačky zabijú omnoho viac vtákov ako ľudia. Prečo nemáte slogan: ,Zabi mačku, zachrániš vtáka?'"

"Keby som vám tie šaty rozopol, zatkli by ma," zamyslel sa tiež nahlas nad šatami dvadsaťpäťročnej úradníčky Hannah Jacksonovej, ktorá na sebe mala model so zipsom cez celé telo.

Vojvoda, ktorý v piatok zomrel vo veku 99 rokov, sa rád vyjadroval aj k populárnej hudbe. Naviezol sa napríklad do Eltona Johna či Toma Jonesa. "S námahou sledujem, že je možné stať sa niekým obrovsky cenným tým, že spievate tie najpríšernejšie piesne," povedal na adresu Jonesa. Toho sa predtým spýtal:  "Čím kloktáte? Štrkom?"