Komentár Vladimíra Prochvatilova (Fond strategickej kultúry)

Nevhodná diskusia o postsovietskom priestore

Americký portál Stredoázijskej analytickej siete (CAAN)  uverejnil  článok uzbeckého politológa Rustama Machmudova „Je postsovietsky priestor ešte relevantný a nakoľko reálna je integrácia Strednej Ázie a Afganistanu?“

Uzbecký autor vyzýva k „intelektuálnej diskusii“ o „prehodnotení geopolitickej povahy regiónu“, odvolávajúc sa na autora projektu „Veľkej Strednej Ázie“ Fredericka Starra. Starr tvrdí, že koncept „postsovietskeho priestoru“ je irelevantný a koncept Strednej Ázie by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal aj Afganistan.

V roku 2017 Starr v rozhovore pre uzbecké médiá  podrobil  kritike tých, ktorí majú pod Strednou Áziou na mysli súbor piatich postsovietskych republík. Vraj, nositelia takýchto názorov "uviazli v sovietskej minulosti" a "nastal čas pozerať sa vpred’’. Afganistan, ktorý Starr pridáva k Strednej Ázii vraj netreba vnímať ako zdroj problémov, ale ako zdroj budúceho bohatstva.



Stredoázijská analytická sieť (CAAN) je regionálna platforma vytvorená skupinou odborníkov pod vedením Starra na objednávku amerického ministerstva zahraničných vecí v rámci Programu pre strednú Áziu (Central Asia Program, CAP). Cieľom  navrhnutej  Frederickom Starrom koncepcie „Veľkej Strednej Ázie“ je vytesniť z regiónu Rusko a Čínu, kladúc pritom dôraz na integráciu stredoázijských republík s Afganistanom a Pakistanom, ktorá je pod kontrolou Washingtonu. Lokomotívou takejto „integrácie“ by mal byť Uzbekistan.

V roku 2018 prišla do Uzbekistanu americká „mäkká sila“: v republike  bola zaregistrovaná  prvá americká mimovládna organizácia za posledné poldruha desaťročie - American Councils for International Education. Dnes je v Strednej Ázii rozmiestnená široká sieť prozápadných informačných zdrojov a „intelektuálna diskusia“, ktorú Starr a Machmudov požadujú už prebieha. Napríklad článok Rustama Machmudova opätovne vydalo tadžické vydanie Asia Plus  a niektoré ďalšie, financované Národnou nadáciou pre demokraciu (National Endowment for Democracy, NED).

Počas nedávnej návštevy Uzbekistanu architekt americkej stratégie v strednej Ázii Frederick Starr opakovane pripomínal, že Rusko a Čína svojho času dobyli Strednú Áziu a z toho dôvodu by sa stredoázijské republiky dnes nemali vydať smerom k bývalým „okupantom“, ale na juh - smerom k Indii, Pakistanu, Afganistanu.



Monitorovanie verejnej mienky odborníkmi Pentagónu zatiaľ  ukazuje, že v Uzbekistane, Kazachstane, Kirgizsku a Tadžikistane má Rusko najväčšie sympatie (80 percent respondentov), oveľa menej Čína (46 percent) a len 30 percent obyvateľov dáva prednosť Amerike.

Niekoľko desaťročí existovali stredoázijské republiky v rámci jedného štátu, jedného spoločensko-politického systému. Vo Veľkej vlasteneckej vojne bojovalo jeden a pol milióna Uzbekov, 640-tisíc z nich bolo zranených, 420-tisíc zomrelo. Uzbecká SSR do vojny skompletovala 15 divízií a brigád.

Čo môžu proti tomu postaviť USA? Návrat salafistických bojovníkov z Blízkeho východu v rámci programu Human Terrain Sistem (HTS), používaného v Iraku a Afganistane, ale pozastaveného kvôli protestom amerických vedcov?

Ázijská rozvojová banka, ktorej najväčšími akcionármi  sú  USA a Japonsko,  nedávno podpísala dohodu s Afganistanom o financovaní výstavby elektrického vedenia Surchan-Puli-Chumri z Uzbekistanu. Uvádza sa, že výstavba tohto vedenia zvýši dodávky elektriny z Uzbekistanu do Afganistanu o 70% - na 6 miliárd kWh ročne.



Tento projekt doplní rozpočet Uzbekistanu a zlepší dodávky energie do Afganistanu, ale nevyrieši problém nedostatku energie v iných stredoázijských republikách. Rozostavané vedenie je projektované na kapacitu 500 kilovoltov, čo je pre elektroenergetiku hudbou minulosti a zároveň neumožní prenos prebytočnej elektriny na veľké vzdialenosti. Elektrinu za hranice Strednej Ázie aj pri jej deficite v regióne medzitým exportuje aj Uzbekistan, aj Tadžikistan, čo je napokon v súlade s americkým konceptom „Veľkej Strednej Ázie“.

Je pravda, že Uzbekistan v poslednej dobe podniká kroky smerom k Euroázijskej ekonomickej únii (EEÚ) a Rusku. V decembri 2020 získal v EEÚ štatút pozorovateľa a 31. januára sa Uzbekistan po prvý raz zúčastnil zasadnutia EEÚ. Vedúci uzbeckej delegácie venoval na zasadnutí pozornosť problémom posilňovania priemyselnej spolupráce, najmä v energetickom sektore.

Ruské spoločnosti  pomáhajú  Uzbekistanu modernizovať elektroenergetické kapacity. Druhá etapa modernizácie najväčšej elektrárne v strednej Ázii, Syrdarjinskej tepelnej elektrárne je dokončená. Po skončení tretej etapy bude môcť Uzbekistan znížiť deficit elektrickej energie.



Elektráreň sa modernizuje s pomocou ruskej spoločnosti ‘’Silovyje mašiny’’ vyrábajúcej energetické stroje a zariadenia. Zariadenie pre Syrdarjinskú tepelnú elektráreň vyrábajú Leningradský kovospracujúci závod, závody ‘’Elektrosila’’, ‘’Krasnyj kotelščik’’ a Kalužský turbínový závod.

Pristúpenie Uzbekistanu k energetickým projektom EEÚ umožní začať výstavbu elektrického vedenia 1150 kV a elektrického vedenia jednosmerného prúdu - čo je vrchol svetového technologického myslenia. V súčasnosti má takéto technológie iba Rusko. Ultravysoké napätie eliminuje straty a umožňuje prenos energie na akúkoľvek vzdialenosť s takmer nulovými stratami.

Takéto elektrické vedenia môžu uzavrieť tému energetického nedostatku v regióne. Stredná Ázia sa tak môže stať energetickou metropolu euroázijského kontinentu a predávať elektrickú energiu nielen na juh do Afganistanu, ale aj do Európy.

V tomto kontexte je „intelektuálna diskusia“, ku ktorej inklinujú Rustam Machmudov a Frederick Starr, nemiestna.