"Konšpirátor je podľa mojej definície človek, ktorý používa rozum na hľadanie pravdy na rozdiel od tých, ktorí pravdu vlastnia. Konšpirátor používa rozum na premýšľanie a nielen na nekritické prijímanie autoritatívneho resp. väčšinového názoru", píše vo svojom statuse na Facebooku Jozef Banáš.

Vždy v histórii svet posúvali k humanite a šľachetnosti odvážni ľudia, ktorí si trúfli plávať proti prúdu, dnes by sme ich nazvali konšpirátormi. Podľa môjho odhadu je takých cca 2 – 3%, ostatné je pasívna masa prijímajúca mainstreamový mediálny, alebo politický názor.

Takými „konšpirátormi“ boli Kristus, Budha, Galileo, Kopernik, Giordano Bruno, Jan Hus, Hieroným Pražský, Martin Luther, alebo v novších dejinách Štefánik, Gándhí, John Kennedy a najmä tisíce nezvestných o ktorých nevieme.



Pokiaľ definujeme konšpiráciu ako fakt nepotvrdený dôkazmi, tak takýchto konšpiračných informácií šíria ako alternatívne tak aj hlavnoprúdové médiá denne. Aby som bol dôslednejší – konšpirácia je podľa mňa aj to, čo médiá zatajujú.

V pluralitnom politickom systéme (zámerne nehovorím o demokracii v zmysle definície: vláda ľudu) cenzúra oficiálne nie je, ale skúste sa opýtať ktoréhokoľvek politického komentátora, či si môže dovoliť publikovať v médiu, v ktorom pracuje, iný názor ako je názor majiteľa formulovaný šéfredaktorom resp. vedúcim vydania.

Takže hlavný rozdiel vo vnímaní slobody slova v starom a novom režime vidím v pretvárke: Za starého režimu sloboda slova nebola a nikto sa ani netváril, že je. Dnes sloboda slova rovnako nie je, ale tvárime sa, že je. Pluralitu názorov zachraňujú alternatívne médiá, ktoré však neraz prinášajú neoverené informácie, keďže nemajú prístup k autentickým zdrojom.

Pre každého človeka je podstatnejšia jeho osobná sloboda, ktorá nespočíva v pravdovravnosti médií, ale v sile jeho osobnosti.