Britské médiá si ohľadom viny Európskej únie na celkovej situácii, ktorú priniesla Korona, servítku pred ústa, nedávajú. A maďarské médiá sa neboja takéto články prebrať. The Economist si položil otázku, ako je možné, že bohatá a vedecky vyspelá EÚ, ktorá vkladá stovky miliárd eur do zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, bola pri riešení tejto krízy taká nemohúca a pomalá. Tvrdia, že Brusel nezaradil  v zozname priorít záchranu životov na prvé miesto. 

„Ak by obstarávanie vakcín zostalo v réžii jednotlivých štátov, vlády by sa zodpovedali svojmu vlastnému národu a nie výboru byrokratov. Urobili by všetko pre to, aby starnúce obyvateľstvo Európy malo prístup k vakcínam čo najrýchlejšie. Ak by pani Von der Leyen bola členkou takejto vlády, už by na svojom poste nebola,“ píše Magyar Nemzet, citujúc britský The Economist.



Ako uvádza Magyar Nemzet, prestížny obchodný časopis The Economist si kladie otázku, ako je možné, že bohatá, vedecky vyspelá Európska únia, ktorá vkladá stovky miliárd eur do zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, bola pri riešení takejto krízy taká nemohúca, pomalá a zakríknutá. Odpoveď vraj treba hľadať v peniazoch. Ukázalo sa totiž, že Brusel nezaradil v zozname priorít záchranu životov na prvé miesto. Rokovania o obstarávaní vakcín boli skôr o vyjednávaní ceny, ako o skutočnom obstarávaní.

Nezvládnuté krízy.

Ako Magyar Nemzet uvádza v článku, maďarským čitateľom netreba predstavovať podstatu krízového riadenia v Bruseli. „Koniec koncov, Európa opakovane a na vlastnej koži zažila aké to je, keď sa snažia vyriešiť problémy. Videli sme to v roku 2008, keď vypukla svetová hospodárska kríza. Európska únia vtedy namiesto vyhodnotenia skutočnej situácie, venovala svoju energiu zadlženým členským štátom,“ píšu.

Neschopnosť EÚ a jej byrokratov zvládať krízové situácie, sme videli aj počas migračnej krízy. „Videli sme, že Európa už druhýkrát od druhej svetovej vojny zlyhala v ochrane svojich občanov. Dokonca sme na oltári migrácie obetovali životnú úroveň v západnej Európe a bezpečnosť obyvateľov Západu. Zóny niektorých veľkých miest sa stali prakticky neobývateľnými. A to všetko možno pripísať krízovému manažmentu v Bruseli,“ komentuje denník Magyar Nemzet.

Do tretice opäť fiasko.

Vonkajšie sily zaútočili na Európu opäť, tentokrát v podobe korona vírusu v marci 2020. A Brusel vyšiel z tohto boja do tretice, ako úplne neschopný záchranca. „Bodaj by k tomu nikdy nedošlo“ napísali v The Economist a svoju skepsu vysvetľuje takto: „Zveriť nákup vakcín Bruselu bolo chybou. Hotová katastrofa. Bolo chybou zveriť životy 450 miliónov ľudí do rúk výboru Ursuly von der Leyen a jej tímu, pretože tí iba s radosťou rozšírili svoje právomoci, čím odobrali o právomoci členské štáty. Ich najväčšou starosťou bolo vyjednať čo najlepšiu cenu, namiesto včasnej a dostatočnej dodávky vakcín,“ napísali.



The Economist v tom má jasno: „Ak by obstarávanie očkovacej látky zostalo v réžii členských štátov, zvolené vlády by sa zodpovedali svojmu vlastnému národu a nie výboru byrokratov. Urobili by všetko pre to, aby starnúce obyvateľstvo Európy malo prístup k vakcínam čo najrýchlejšie“ a dodáva: „Ak by pani Von der Leyen bola členkou takejto vlády, už by na svojom poste nebola.“

Brusel nie je zodpovedný za nič?

Nezvládnutá vakcinačná stratégia je iba polovicou katastrofy. Tou druhou sú ekonomické dopady.  The Economist do konca roku 2022 očakáva, že americká ekonomika bude o šesť percent väčšia ako v roku 2019. Nehovoriac o Číne a Indii, kde očakávajú ekonomický rast o osem až desať percent.

Naopak, hospodárska výkonnosť Európy bude po kombinácii hospodárskej krízy a koronavírusu o dvadsať percent nižšia a bude zaostávať za Amerikou a Čínou. Britský príspevok z liberálne ladených novín končí odporúčaním: „Európska únia by nemala okliešťovať právomoci členských štátov Únie, pretože Brusel nedokáže čeliť krízam. A v nebezpečnom a nestabilnom svete, ktorý zúri vonku, má výhodu ten, kto sa dokáže prispôsobiť.“