Mnohými Slovákmi lomcujú obavy o to, aby sa na Ukrajine nerozpútal vojnový konflikt s Ruskom. Ten by totiž mohol mať ďalekosiahle dôsledky nielen na našu krajinu. V podstate na celú Európu a možno aj celý svet. To, o aký vážny problém ide, opísal Eduard Chmelár.

Eduard Chmelár je nielen politický a mediálny analytik, ale aj historik. Preto sa o problematike vzťahov medzi Ruskom a Ukrajinou môže vyjadrovať skutočne fundovane. Aj jemu je jasné, že ide o vážnu záležitosť, ktorá skutočne môže prerásť do vojnového konfliktu so širokým globálnym zásahom. Ostatne, jeho slová v statuse aj v časopise Argument na sociálnej sieti hovoria viac ako jasne.

Na Ukrajine teraz v prvom rade prebieha občianska vojna

„Situácia je naozaj extrémne vážna a môže prerásť do najväčšej eskalácie medzinárodného napätia od roku 1989. Viete, ja toto už poznám, som ako starý skúsený pes, ktorý má citlivé uši na vojnové tamtamy a pamätá sa, ako sa to všetko začalo pred vojnami v Juhoslávii, Iraku, Líbyi či Sýrii,“ začína status Chmelár.

Ako tvrdí, nechce reagovať na všetky primitívne útoky proamerických trollov, ale potrebuje dať dokopy všetkých mierumilovných ľudí a spoločnými silami sa brániť agresívnej militantnej propagande, ktorá nás v nasledujúcom období čaká. Podľa Chmelára extrémne rastúce napätie medzi Spojenými štátmi a Ruskom už dávno prerástlo úroveň bilaterálneho sporu a ohrozuje celý svet.

„Ak chceme pochopiť to, čo sa deje a o čo sa hrá momentálne na Ukrajine, treba vychádzať z toho, že spor má dve roviny - geopolitickú a vnútropolitickú. Mnohí nechcú vidieť, že problém Donbasu nie je len otázku ´ruskej vojenskej agresie´, že na Ukrajine prebieha v prvom rade občianska vojna. Prevažne ruské obyvateľstvo sa po zlých skúsenostiach s Kyjevom (masové vyvražďovanie v Odese, upieranie jazykových práv atď.) nechce pod nevyspytateľné nacionalistické vedenie Ukrajiny vrátiť. Druhú rovinu sporu predstavujú mocenské zámery USA,“ konštatuje Eduard Chmelár.  Podľa neho sa USA chcú dostať do Čierneho mora.

Čierne more je pre záujmy Spojených štátov životne dôležité

Chmelár pripomína, že v súvislosti so sporom o Krym už viackrát upozornil, že to, čo Spojené štáty hnevá najviac je fakt, že Rusi pred siedmymi rokmi prečítali hru Washingtonu. Vzali si tento strategický polostrov pod kontrolu skôr, ako by tam pustili Ukrajinci Američanov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij v uplynulých dňoch v rozhovore s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Jensom Stoltenbergom vyzval štáty NATO, aby posilnili svoju prítomnosť v čiernomorskom regióne. Podobne sa vyjadril aj bývalý veliteľ amerických vojsk v Európe Ben Hodges. Vyhlásil, že USA musia vypracovať stratégiu pre čiernomorský región a dať rázne najavo, že Čierne more je pre záujmy Spojených štátov životne dôležité.

Rusko a Čierne more

„Čierne more predovšetkým vždy bolo, je a bude absolútne nenahraditeľným predpokladom bezpečnosti Ruska a v globálnom kontexte aj Európy. Rusi sa nikdy nevzdajú čiernomorskej flotily a kto toto nechápe, je geopolitický analfabet,“ vysvetľuje Eduard Chmelár. Podľa neho existuje predpoklad, že túto fázu konfliktu s najväčšou pravdepodobnosťou nerozpútala Moskva.

„Obviniť Rusko, že jeho jednotky sa pohybujú po vlastnom území a nevšímať si, že už trinásť týždňov sa sústavne presúvajú americké vojská smerom na východ a späť sa nevracajú, je ako zo zlého vtipu,“ prízvukuje analytik.

Predstava, že Rusi chcú zaútočiť na Ukrajinu, je falošná stopa

„Západné médiá a s nimi celé NATO prevzali v predvečer 80. výročia prepadnutia ZSSR kompletne nacistickú rétoriku. Stačí si otvoriť noviny z jari 1941, akým slovníkom sa zdôvodňovala rastúca agresia hitlerovského Nemecka proti Sovietskemu zväzu. Predstava, že Rusi chcú zaútočiť na Ukrajinu, je falošná stopa. Je to presne naopak,“ tvrdí Chmelár.

Dodáva, že Rusi opäť prečítali hru a na základe informácií vlastných spravodajských služieb začali konať. „Moskva určite nechystá vojenskú ofenzívu. Túto možnosť vylučujú aj americkí vojenskí odborníci, čo však neznamená, že sa na vojnu nepripravuje. Ak minister obrany SR Jaroslav Naď odmieta, že by Severoatlantická aliancia navyšovala počet vojakov a že by mobilizovala jednotky, tak klame ako vždy. Masívne premiestňovanie armády nevidí len slepý a americké vojská v Európe boli minulý týždeň uvedené do stavu bojovej pohotovosti,“ upozorňuje Chmelár.

K rozuzleniu drámy môže podľa analytika dôjsť už na budúci mesiac. „Nemám na mysli medializované špekulácie, že Ukrajina sa v máji alebo júni chystá na bleskovú ofenzívu s cieľom dobyť Donbas. Skôr je zaujímavé, že tento termín korešponduje so začiatkom najmohutnejšieho vojenského cvičenia NATO v dejinách Defender Europe 2021, na ktorom sa má zúčastniť 37 tisíc vojakov mnohonárodnostných síl Severoatlantickej aliancie,“ píše Chmelár a dodáva, že hoci Ukrajina nie je členom NATO, prizvali aj ju a cvičenia budú prebiehať aj na jej území.

Ukrajina nemá prostriedky na vedenie dlhej vojny, tú nemôže vyhrať

Aby toho nebolo podľa Chmelára málo, tak zástupca Ukrajiny v Trilaterálnej kontaktnej skupine pre Donbas Olexij Arestovič sa „preriekol“, keď povedal, že vojenský akt na čele s USA sa bude pripravovať, aby sme to povedali otvorene, na ozbrojenú konfrontáciu s Ruskom. „Je naozaj tak ťažko pochopiteľné, že toto prečítalo Rusko ako zjavnú provokáciu? Že mu toto ide niekto robiť na hraniciach v predvečer 80. výročia najcitlivejšieho bodu modernej ruskej histórie, začiatku Veľkej vlasteneckej vojny?“ pýta sa analytik

Už samotná myšlienka, že by sa Kyjev sám rozhodol zaútočiť na Donbas, je na prvý pohľad podľa Chmelára šialená. „Ukrajina nemá prostriedky na vedenie dlhej vojny. Mohla by zdecimovať miestne obyvateľstvo, no sama by utrpela veľké straty a nemohla by vyhrať. Nemá ani len dosť munície. Navyše by Kyjev prinútil Moskvu podporovať povstalcov ešte intenzívnejšie, čo dnes napriek propagande zjavne nerobí,“ konštatuje Eduard Chmelár.