KomentárGünthera H. Oettingera (Der Tagesspiegel)

Svetový námorný obchod je geostrategicky rozhodujúci. Starý kontinent by mal preto tlmiť vplyv Pekingu, a to aj v Ázii.

USA sú svetovou veľmocou, ale Čína je v ich tesnom závese. Z 500 obratovo najsilnejších korporácií na svete má každá piata sídlo práve v Číne, len  v USA je ich viac. Rusko je vojensky silné. A Európska únia?

EÚ je závislá od Číny

Európska únia je ekonomicky silná, no už dlho je závislá od čínskeho trhu. Pandémia ukázala, že nemecké automobilky by sa museli sanovať, ak by nemali svoje podniky a odbytištia v Číne.

Režim v Pekingu využíva svoju ekonomickú silu aj politicky, napríklad na potlačenie kritiky prístupu k menšinám a demokratického hnutia.

Červený drak naberá prevahu

V Pireu, pýche Grécka, získali postupom času hlavné slovo štátne čínske firmy. V tejto demokratickej krajine začína naberať prevahu červený drak.  Pred tým, ako nedávno Európska únia zaviedla voči Číne symbolické sankcie, Grécko sa snažilo odsúvať a zmierňovať rezolúcie voči Číne.

„Nemožno Číňanov obviňovať za to, že boli múdri. Môžeme si len sami dávať za vinu, že sme boli tak hlúpi,“ – vyhlásil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Krajiny Európskej únie sa skutočne pridlho prizerali tomu, ako Čína postupne „skupuje“ starý kontinent.

Išlo najmä o technologické podniky, banky a kritickú infraštruktúru, ako prístavy a elektrické siete. Nemecko sa zobudilo, až keď čínsky koncern prebral augsburskú spoločnosť Kuka špecializujúca sa na robotizáciu v priemysle. Odvtedy už zabránili viacerým ďalším prebratiam podnikov zo strany Číny.

Projekt Hodvábnej cesty mnohí považovali za marketingový ťah

Keď v roku 2013 čínsky prezident Si Ťin-pching vyhlásil projekt Novej hodvábnej cesty, mnohí to považovali za marketingový ťah. Išlo o oživenie starej Hodvábnej cesty,  s ktorým prišiel ako prvý Európan v stredoveku Benátčan Marco Polo. Táto obchodná cesta slúžila na prepravu hodvábu a korenín naprieč Áziou, cez púšte a hory do Európy. Dnes to už nie je na ťavách, ale železnicou, kamiónmi či kontajnerovými loďami.

Koncom 90-tych rokov európske vlády umožnili vytvorenie medzinárodných lodných zoskupení, pričom nemali na zreteli riziká a vedľajšie účinky. Dnes tak dominuje na trhu niekoľko aliancií so silnou čínskou účasťou. Cieľom čínskej štátnej prepravnej spoločnosti Cosco je stať sa lídrom na svetovom trhu, a to buď samej, alebo s niekým v kooperácii. Na nemeckej strane sa s ňou snaží do istej miery držať krok len prepravná spoločnosť Hapag-Lloyd. Je to stále vec konkurencie.

Čína má pod kontrolou každý štvrtý prístavný terminál na svete

Čínska štátna prepravná spoločnosť Cosco a jej sesterská spoločnosť China Merchant už vlastnia terminály, alebo podiely v prístavných spoločnostiach v 14 európskych prístavoch - od Rotterdamu a Antverp až po Le Havre, Bilbao, Valenciu, Marseille a Maltu. Peking teraz ovláda každý štvrtý kontajnerový terminál na svete. „Európa tak prišla o časť suverenity,“ – skonštatoval na margo výpredaja prístavov bývalý francúzsky premiér Jean-Pierre Raffarin.

Na začiatku tisícročia hrozilo, že do Pirea už ani lode prúdiť nebudú a táto perla Stredomoria bude len schátralým provinčným prístavom.  Potom prišla spoločnosť Cosco, ktorej sa bez konkurenčných prekážok podarilo so svojou ponukou vo výške 500 miliónov eur získať licenciu na dva kontajnerové terminály. To bolo v roku 2008, päť rokov pred tým, ako Peking prezentoval víziu Novej hodvábnej cesty.

V roku 2016 si EÚ vynútila privatizáciu celého prístavu prostredníctvom nemilovanej „trojky“. Bez vážnej konkurencie  Cosco prevzalo úplnú kontrolu nad prístavom za výhodnú cenu 280 miliónov eur.

Dnes je Pireus v Európe už na štvrtom mieste po Rotterdame, Antverpách a Hamburgu. „Žiadna loď sem nevpláva, alebo odtiaľto neodíde bez toho, aby to chceli Číňania,“ – uviedol bývalý grécky minister pre námornú dopravu. Pireus je skutočne koncovým bodom námornej Hodvábnej cesty vedúcej z Číny cez Indický oceán do Čierneho mora.

Spoločné budovanie infraštruktúry medzi Európou a Áziou

A aká je odpoveď Európskej únie na biliónovú ofenzívu Nove hodvábne cesty? Odpoveďou je Stratégia prepojenia medzi EÚ a Áziou, ktorá je ale jednoduchšia. Cieľom je spoločný rozvoj infraštruktúry medzi Európou a Áziou – cesty, železnice či digitálne siete. Krajiny v strednej Ázii, ako Kazachstan, Uzbekistan, Kirgizsko alebo Tadžikistan, chcú ísť svojou vlastnou cestou a presadiť sa voči svojim veľkým susedom Číne a Rusku.

Tu môže EÚ preukázať svoju geopolitickú schopnosť konať. Napriek pandémii musí  byť Európska únia schopná spolupodieľať sa na budovaní infraštruktúry  minimálne v častiach Ázie. Dôležitú úlohu tu zohrávajú investičné programy. Významné sú ale aj spravodlivá hospodárska súťaž a transparentné podmienky, medzinárodné štandardy a právna istota  pre súkromných investorov. Je to predsa boj systémov.

Je povzbudivé, že začiatkom roku skúpila hamburská prístavná spoločnosť HHLA   taliansky prístav Terst. Podiel v prístave si želal získať aj Peking. Uspeli však Hamburčania, a to vďaka tlaku vlády v Ríme. Stále ide o kus európskej geopolitiky, uzatvára svoj komentár  Günthera H. Oettingera v novinách Der Tagesspiegel.