Od čias našich prastarých materí sa dĺžka života podstatne zmenila. Dnes žijeme dlhšie a vlády to často používajú ako dôvod na zvýšenie dôchodkového veku. No analýza Financial Times vysvetľuje, že dlhší život nemusí znamenať aj nutnosť dlhšie pracovať, informuje portál HN.

Napríklad Spojené kráľovstvo spájalo vek štátneho dôchodku so zásadou, že ľudia v priemere strávia na dôchodku asi tretinu svojho dospelého života. Údaje z Anglicka ešte spred pandémie však ukazujú, že dlhovekosť nestúpa u každého.

Kým priemerná dĺžka života u bohatších stále rastie, v najchudobnejších oblastiach chudobných regiónov začala klesať. To vyvoláva otázky o spravodlivosti zvyšovania veku štátneho dôchodku rovnakým tempom pre všetkých.

Tí najchudobnejší majú hneď niekoľko nevýhod. Predovšetkým pracujú manuálne a fyzicky nebudú schopní pracovať dlhšie. Často žijú v dobrom zdraví iba do 52 roka života. Majú oveľa slabšie platenú prácu, ktorá im neposkytuje dostatok financií na udržiavanie svojho zdravotného stavu.



Tiež je pravdepodobné, že pandémia ešte zhorší zdravotné rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Najvyššia miera nákazy bola v znevýhodnených komunitách a mnoho pacientov, ktorí skončili nemocniciach, sa ťažko zotavuje.

Najdôležitejšie dnes je zaoberať sa hlbokými príčinami zlého zdravotného stavu a poklesom strednej dĺžky života v niektorých oblastiach. To by si vyžadovalo spoločné úsilie a viac verejných zdrojov na služby pre deti, vzdelávanie a zdravotníctvo v znevýhodnených oblastiach, ako aj reformy trhu práce, ktoré vyústia do bezpečnejšej a menej namáhavej práce.



No existuje len málo náznakov, že vláda má v úmysle vyvinúť taký tlak. Bez toho však porastie pravdepodobnosť na nutnosť predčasných penzií u niektorých ľudí.

Viaceré krajiny sa už rozhodli predčasne dávať dôchodkové dávky niektorým skupinám. Portugalsko, Francúzsko a Nemecko umožňujú predčasný dôchodok bez sankcií pre ľudí, ktorí začali pracovať mladí a majú za sebou dlhý pracovný život.



Dánsko umožnilo 61-ročným ľuďom odísť do dôchodku o jeden až tri roky skôr, ak strávili na trhu práce viac ako 42 rokov. „Mali by ste byť schopní prestať pracovať skôr, ako budete vyčerpaní,“ povedala premiérka Mette Frederiksenová.

No dôchodkový konzultant John Ralfe to vidí inak. Tvrdí, že systém je spravodlivý už preto, že bohatší pracovníci platia viac daní. „Ľudia s najvyššou pravdepodobnosťou dosiahnutia vysokého veku sú ľudia, ktorí aj tak platia najviac.“

Pre rôzne názory sú aj rozhodnutia o veku odchodu do dôchodku také ťažké.