Prekladateľ a politik Jalal Suleiman sa zamýšľa nad slovenskou akademickou pôdou. Všíma si, ako ľahko sa dostávajú podvodníci nie len k diplomom, ale aj napriek plagiátom, aj k vysokým funkciám v štáte. Za stav môže podľa neho aj ľahostajnosť verejnosti voči takému to konaniu.

Suleiman začína svoj príspevok príbehom. „Hovorí sa, že areál univerzity Assiut v Hornom Egypte bol v polovici minulého storočia bez plotov, takže hlavne vozíčkari (vozy ťahané somármi), si cestu krátili práve cez areál tejto univerzity. Na toto sa sťažovali univerzitní profesori, až sa obrátili na rektora univerzity Dr. Suleimana Hazina, ktorý bol prvým rektorom univerzity Assiut a bol výrečným človekom,“ začína príbeh.



„Profesori sa mu sťažovali, že títo ľudia so svojimi somárikmi vstupujú na akademickú pôdu, čo poškodzuje meno univerzity. Rektor im na to povedal: „Pre nás nemôže byť problém, že osly vstupujú na akademickú pôdu, problém je vtedy, keď z nej odnesú vysokoškolské diplomy ,” završuje Suleiman príbeh.

Vzápätí prenáša príbeh do slovenských pomerov. „Na Slovensku všetky areály univerzít majú vysoké ploty zabezpečene kamerovými systémami, ale plagiátori z týchto univerzít reálne dnes obsadzujú všetky štátne významné inštitúcie. Nezáujem ľudí o veci verejné zákonite vedie k tomu, že nám vládnu tí najhorší a najsprostejší z nás. Toto sa nazýva parlamentná demokracia, prosím pekne. Dobre ráno Slovensko,“ končí svoj príspevok politik a prekladateľ pôvodom zo Sýrie.