Ďalším štyrom osobám bolo nariadené, aby sa do troch dní prihlásili u hlavného prokurátora Ankary. V rámci vyšetrovania údajného pokusu o spáchanie trestného činu „proti národnej bezpečnosti a ústavnému poriadku“, uviedla turecká tlačová agentúra Anadolu.

Opustia dohovor?

K zatknutiu a predvolaniu došlo kvôli otvorenému listu, ktorý podpísali bývalí vysokopostavení pracovníci tureckého námorníctva. Sú znepokojení z návrhu, že Turecko môže opustiť Montreuxský dohovor z roku 1936. Ktorý je základnou medzinárodnou zmluvou. Tá riadi zvrchovanosť Turecka nad dvoma prielivmi spájajúcimi Stredozemné a Čierne more a vnútrozemské Marmarské more.

Turecké úrady na list reagovali s hnevom a uviedli, že predstavuje hrozbu pre civilnú vládu.



Jadrom problému je Istanbulský kanál, 50 km dlhá vodná cesta, ktorá vedie paralelne s Bosporom a pomáha vyrovnať sa s hustou námornou dopravou cez prielivy. Je to jeden z projektov prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana zameraných na pretvorenie Turecka vysokými investíciami do infraštruktúry.

Erdogan tento projekt prvýkrát predstavil v roku 2011 počas svojej volebnej kampane a sám ho označil za „bláznivý projekt“.

Kritici sa obávajú, že nová umelá vodná cesta, na ktorú sa nevzťahuje Montreuxský dohovor, by mohla viesť ku konfrontácii medzi hlavnými námornými národmi. Zmluva umožňuje voľný priechod civilných lodí prielivom, obmedzuje však tonáž a počet vojenských plavidiel krajín mimo Čierneho mora.



Erdogan uviedol, že Montreuxský dohovor sa nebude vzťahovať na dopravu cez nový kanál po jeho dokončení, čo viedlo k špekuláciám o tom, že Turecko môže od zmluvy úplne odstúpiť.

Turecká armáda, ktorá v minulosti hrala úlohu garanta sekulárnej ústavy v krajine, uskutočnila v rokoch 1960 až 1980 tri úspešné puče. V roku 1997 si „vojenské memorandum“ vynútilo rezignáciu islamistického predsedu vlády Necmettina Erbakana. V roku 2016 došlo k neúspešnému puču proti Erdoganovi, ktorý si vyžiadal množstvo zabitých osôb a viedol k očisteniu tureckého bezpečnostného aparátu.