Smrť dieťaťa jeho najbližších vždy veľmi zabolí. Bolesť je o to väčšia, keď mladý človek zomrie v nemocnici po operácii, ktorá mala byť len „banálnou“. Pre Katku Kelešiovú (†25) sa však skončila smrťou. S tou sa však jej matka nevie a nedokáže zmieriť.

Dnes, 1. apríla, uplynuli presne dva roky čo krásna Katka v trnavskej nemocnici vydýchla naposledy. Pre jej najbližších to bol ten najkrutejší prvý apríl v ich životoch. Zomrelo mladé dievča, ktoré navyše vo voľnom čase pomáhalo ako dobrovoľníčka v trnavskej nemocnici pri chorých detičkách. V tej, odkiaľ sa, podľa jej najbližších,  po zlyhaní zdravotníkov už živá nikdy nevrátila. A to do nemocnice išla iba na „banánu“ operáciu slepého čreva. Po troch týždňoch trápenia a utrpenia ale svoj boj o život prehrala.

Obojstranný zápal pľúc, sepsa, ale aj trombózy, nemocničná nákaza a mozgová smrť

Veľmi smutný Katkin príbeh s tragickým koncom sa začal 5. marca po tom, ako začala mať veľmi silné bolesti brucha, po ktorých zvracala. Záchranka ju musela po polnoci odviesť do nemocnice.

„Mala som totiž podozrenie, že by to mohol byť zápal slepého čreva. Napokon si ju v nemocnici aj nechali a umiestnili na chirurgiu,“ vracia na začiatok všetkého zlého Katkina mama Dagmar, ktorej sa spomienky prežívajúcej hrôzy spred dvoch rokov kruto vracajú a vôbec nie sú otupené bolesťou či časom.

„Stále sa vracajú s rovnakou intenzitou, bolesťou pri srdci i zmätkom v hlave. Obojstranný zápal pľúc, sepsa, umelý spánok, ale aj trombózy, nemocničná nákaza a mozgová smrť. Ako tieto veci môžu súvisieť s mladou životaschopnou 25-ročnou ženou? Aká mozgová smrť?“ pýta sa zúfalá Dagmar.

Dodáva: „Veď Katka odchádzala do nemocnice vo viere, že po operácii slepého čreva sa vrhne s novou energiou do napĺňania svojich snov: dokončí bakalársku prácu, budú zásnuby a svadba. Hovorila mi: „Áno, mami, Chcem mať už dieťa. Veľmi sa tešíme na rodinu.“ Nič z toho sa jej ale nesplnilo,“ hovorí cez slzy Dagmar.

Prišlo peklo

„Miesto toho prišlo peklo. Pocit opustenosti, bezmocnosti, ktorý prežívala, musel byť strašný. Teraz mu rozumiem, teraz ho prežívam aj ja. Bezcitnosť tých, ktorí mali byť plní pochopenia a empatie, krutosť a ľahostajnosť ich doviedli až k tomu, že našli jednoduchý spôsob na to, aby ich neobťažovala svojou bolesťou. Vyvesili jej zvonček s tým, že je precitlivená. A ona, Katka moja, iba potichu trpela ďalej. Jedinými svedkami jej utrpenia boli pacientky na vedľajších posteliach,“ hovorí užialená Dagmar.

Jej milovaná Katka si totiž v trnavskej nemocnici mala prežiť peklo v podobe nezáujmu zdravotníkov o jej život. „Raz, keď som ju bola pozrieť, sestričky sedeli a zabávali sa spolu s lekárom v ich izbe, pričom moja dcéra ležala na tej svojej v hroznom stave, mala zimnicu a navyše so zaveseným zvončekom na takom mieste, aby naň nedosiahla, a asi ich nerušila,“ vraví so slzami v očiach Dagmar, podľa ktorej to z hroznej starostlivosti zdravotníkov o jej dcérku nebolo všetko.

„Etickú komisiu“ trnavskej nemocnice tvoria lekári, ktorí majú na svedomí Katkin život

Katka o svojom stave hovorila aj zdravotníkom. „Maminka, oni mi neverili, oni mi neverili!“ hovorila nešťastnej mame, ktorá za ňou pravidelne chodila do nemocnice.

Stav Katky sa 8. marca večer prudko zhoršil, takže ju museli s veľmi ťažkým zápalom pľúc previezť na Kliniku anesteziológie a intenzívnej medicíny, kde ju napojili na umelú pľúcnu ventiláciu. Tam bola až do 15. marca, kedy ju začali preberať z umelého spánku.

„A to nebolo všetko, lebo 20. marca mi oznámili, že Katka dostala nemocničnú nákazu, takže jej podávajú antibiotiká,“ pridáva Dagmar.

Jej dni sa chýlili ku koncu

Katkine dni na tomto svete sa však pomaly chýlili ku koncu. „Najskôr mi 24. marca povedali, že v pravej ruke nemá pulz, no riešiť to nevedia, lebo nemajú cievneho lekára. To ma veľmi naštvalo a spravila som krik, takže to začali riešiť cez chirurgiu. O deň neskôr jej spravili tracheotómiu. Keď ju prebrali nemohla rozprávať a bola veľmi vystrašená,“ pokračuje mama so slzami v očiach pri rozprávaní o hrôzach, ktoré si v trnavskej nemocnici prežila jej dcérka.

To najhoršie však ešte len malo prísť. Katke totiž začal stúpať tlak a 29. marca o jednej hodine ráno mame oznámil, že jej dcérka má mozgovú smrť! „Zdravotníci mi povedali, že si nevedia vysvetliť, prečo k tomu došlo. Iba nám oznámili, že okolo 22.00 hod im upadla do kómy. Po celý čas čo sme tam boli zdravotníci nič nerobili a preto si myslím, že to personál v trnavskej nemocnici celé pobabral a moju dcérku v nej zabili!“ zadúša sa plačom Dagmar.

Na nemocnicu podala nielen trestné oznámenie, ale i sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. „Pred časom mi oznámili, že jej smrť sa preveruje špeciálnou komisiou. „Preverenie jej smrti bolo v rukách tých, ktorí ju zabili. Áno „etickú komisiu“ trnavskej nemocnice tvoria lekári, ktorí majú na svedomí aj Katkin život,“ hnevá sa Dagmar, ktorej zlosť je o to väčšia, že z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) dostala doslova šokujúcu správu.

https://www.hlavnydennik.sk/2021/01/30/ani-styri-roky-po-smrti-sebastianka-%e2%80%a03-nenasli-jeho-najblizsi-pokoj-bola-to-vrazda-tvrdia-neoblomne/

Katka, bojujem, a neprestanem, kým budem žiť. Prázdno v srdci po tebe nezaplní nič

„Prvé vyšetrovanie ÚDZS v Trnave skonštatovalo správnu zdravotnú starostlivosť, ba dokonca nadštandardnú. Posudkoví lekári napísali, že dostala laryngospazmus, ktorý jej spôsobili oni, ale to sa vraj stáva. Nebola to  zanedbateľná banalita, napriek tomu ju nechali 30 hodín v bolestiach, nedali ju hneď po operácií na JIS, ignorovali jej kašeľ, dýchanie a nepodali jej ani antibiotickú liečbu. Toto vyplynulo z nadštandardu? Toto sa tam bežne stáva?“ hnevá sa Dagmar n posudok trnavského ÚDZS.

„Nikto nie je schopný pozrieť mi do očí a potvrdiť,  že jej bola poskytnutá zdravotná starostlivosť správne. Napísali by to aj vtedy, ak by ich dieťa zomrelo  po operácii slepého čreva bez komplikácií?“ kladie nešťastná mama nepríjemnú otázku.

Žiaľ, totožnú odpoveď, že zdravotná starostlivosť bola Katke poskytnutá správne, dostala jej rodina aj z bratislavskej centrály ÚDZS, na ktorú sa obrátila zúfalá rodina.

A nemocnica, kde Katka zomrela, vinu necíti. Aj tí stále tvrdia, že jej bola poskytnutá zdravotná starostlivosť správe. „Áno? To bolo správne, keď im Katka zomrela? Ja som to videla, tak viem. Aj ja som zdravotná sestra, takže viem posúdiť, čo správne je, a čo nie,“ hovorí Dagmar.

Matka ale zatiaľ nenašla pochopenie ani u polície. „Áno, podali sme aj trestné oznámenie, lenže od novembra sa nič v tej veci nerobí. Vraj za to môže Covid. To kvôli tomu nedokážu vypočuť žiadneho svedka? Prepáčte, ale tomuto neverím,“ konštatuje zúfalá Katkina mama.

Svojej mŕtvej dcérke odkazuje do neba: „Katka moja, Ty to vidíš. Robím, čo môžem. A musím priznať, že opakovane prežívam Tvoju bezmocnosť a zúfalstvo. Každý deň, každú minútu, každú sekundu zas a zas. Nepočúvajú, necítia, nevidia, sú pracovne vyťažení... Katka, bojujem, neviem, či dostatočne, ale snažím sa aspoň nepadnúť pri tých všetkých polenách, ktoré mi hádžu pod nohy. Katka, neprestanem, kým budem žiť. Potrestanie tých, ktorí stoja za Tvojou smrťou, je pre mňa prvoradé. Pretože prázdno v srdci, ktoré po Tebe zostalo, nezaplní nič.“

https://www.hlavnydennik.sk/2020/09/28/zvrat-v-pripade-mrtvej-dianky-%e2%80%a015-policia-z-jej-smrti-obvinila-primara/