Hlavný denník prináša výber z práve vydanej knihy Gustáva Murína „Generál Milan Lučanský“

Dlho si toho pokoja Lučanský neužil. Žltá tlač ho predsa zaradila už dávnejšie medzi svoje obete a oni nezaháľajú. Za to sú predsa dobre platení. Veď už staré slovenské porekadlo hovorí: „Kto chce psa biť, palicu si nájde“.

Ako posledný záchvev demokracie a nezávislosti súdnictva totiž nie sú za vraždu Kuciaka a jeho snúbenice odsúdení ani Kočner, ani Zsuzsová. Hoci ideologicky nenávistná žltá tlač ich už usvedčila, odsúdila a mediálne aj popravila. A od nenávisti žltých novinárov nezaujíma, že vyšetrovateľ spolu s dozorujúcim prokurátorom jednoducho nedali dohromady dôkazy, ktoré by také (žltou tlačou vopred predpovedané) odsúdenie zdôvodňovali.

To je predsa facka do tváre samozvaných moralizátorov, ktorí dopredu vedia kto je tu zlosyn a kto ten dobrý – napríklad zlosyn je Kočner, ale Sulík, ktorý mu slúžil ako predseda parlamentu a zrejme pomáhal, alebo aspoň kryl pokus o ovplyvňovanie zvolenia Trnku generálnym prokurátorom, je (momentálne) ten dobrý?! Jasná logika, či?

Tak sa v prípade neodsúdenia tých dvoch mladých ľudí hľadal vinník. A ukázali prstom na Lučanského! Mediálny lynč (ktorý majú tak dobre nacvičený a ešte lepšie financovaný) mohol začať...

Na Slovensku ojedinelo seriózne a naozaj mainstramové noviny Pravda o tom referovali takto: „Dočasný policajný prezident Peter Kovařík je v kontakte s dozorovým prokurátorom prípadu vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. ´Dohodli sme sa, že bývalý vedúci vyšetrovacieho tímu je naďalej k dispozícii a prípad Kuciak je prioritou,´ uviedol Kovařík.

Tvrdí, že jeho predchodca Milan Lučanský nerozpustil vyšetrovací tím v októbri 2019 predčasne: ´Vyšetrovací tím už nemal praktickú náplň práce. Členovia tímu spoločne s vedúcim posilnili tím Novinár, aby práca bez prieťahov a kontinuálne pokračovala´. Tím Novinár sa zameriava na možnú trestnú činnosť, o ktorej písal Kuciak vo svojich článkoch.

Peter Juhás, ktorý viedol vyšetrovací tím Kuciak, si, naopak, myslí, že nebolo dobrým riešením, keď jeho tím rozpustili ešte pred právoplatným ukončením celej veci na súde. Rozsudok ho prekvapil: ´Je nám ľúto, že neboli vykonané všetky dôkazy, ktoré sme my zabezpečili v prípravnom konaní počas vyšetrovania – súd by sa možno inak pozeral na celú vec. Venovali sme tomu veľmi veľa času a preto veríme, že Najvyšší súd rozhodnutie vysvetlí a zároveň zvráti.´“

Len pripomeňme, že tesne pred vynesením rozsudku prokurátor prišiel s návrhom na nové dokazovanie, čo je absurdné porušenie celého súdneho procesu, ktorý u nás začína tým, že prokurátor predloží návrhy na všetky dokazovania ako podklad obžaloby. Na žiadne dodatočné dokazovania súd nemôže brat ohľad, lebo by tak trval donekonečna. Naopak, týmto zúfalým krokom prokurátor verejne priznal, že si je vedomý nedostatkov v obžalobe, o ktorej už tušil, že neuspeje.

Máme navyše výsostne dôveryhodné svedectvo bývalého novinára a publicistu Petra Tótha. Toho Tótha, ktorý Kočnera dôverne poznal a je dodnes presvedčený, že to bol on kto vydal zákazku na dvojnásobnú vraždu. Tak aj svedčil pred súdom. A práve od neho sa v knihe „Satan, teší ma“ dozvedáme, že Juhás ako vyšetrovateľ dokázateľne opakovane akceptoval verzie činu podľa kajúcnika Andruskóa bez toho, aby ich pravdivosť overoval.

Bez toho, aby sme zabŕdali do detailov, je tu predsa od prvopočiatku pochybnosť prečo sa osoba označená len ako šofér vraha, odrazu prihlási k horšiemu činu – dvojnásobnej vražde! A tú dvojnásobnú vraždu popisuje v rozpore s fyzickými dôkazmi na mieste činu! Vo svojich úvahách na blogu som predpokladal, že je to rovnaký trik, aký použil Černák, keď sa senzačne rozhodol priznať k prvej svojej mafiánskej vražde (išlo o Filipa), ale popisoval ju a na mieste činu aj ukazoval zámerne v rozpore s fyzickými dôkazmi na mieste činu.

Ale vyšetrovateľ Juhás tieto rozpory nepochopiteľne prehliadala a nakoniec ich prehliadol (na nemalé prekvapenia Andruskóa) aj súd! Tóth navyše dokladuje, že Andruskó v jeho prípade vedome klamal a to opakovane. Podľa Andruskóa ho mal vidieť so Zsuzsovou, hoci Tóth s ňou na verejnosti nikdy nebol.

Potom prišiel s nápadom, že Tóth chcel zavraždiť samotného Andruskóa a priklincoval to tvrdením, že chystal aj vraždu prvého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho! Podotýkame, že Tóth bol ochotne spolupracujúcim kľúčovým svedkom proti Kočnerovi! A odrazu sám čelil vážnym obvineniam od iným spôsobom kľúčového svedka-páchateľa pre vyšetrovateľa Juhása.

A vyšetrovateľ Juhás sa rozhodol pre Andruskóove nápady až tak, že ich zaniesol do Uznesenia, ale podľa nich nekonal a Tótha nikdy neobvinil! Nečudo, že Tóth takúto „spoluprácu“ s políciou oľutoval a na Zola Andruskóa podal Trestné oznámenie. A kto ho dostal na riešenie? No predsa Juhás! Tóth sa márne domáhal seriózneho vyšetrovania:

„Do určitej miery chápem konanie vyšetrovateľa Petra Juhása. Zolo bol kľúčovým svedkom v kauze Kuciak a moje trestné oznámenie spochybňovalo jeho dôveryhodnosť. Keby Juhás postupoval tak, ako mu to ukladajú Trestný poriadok a interné predpisy, Andruskóova povesť by bola v troskách. Tomu sa chcel za každých okolností vyhnúť. Ak by však konal dôsledne hneď od začiatku, všetko sa mohlo vysvetliť. Nechal veci vyhniť a tak to aj dopadlo... Slabiny Zolových výpovedí si uvedomil a správne vyhodnotil Daniel Lipšic, právny zástupca rodičov Jána Kuciaka... Okolnosť, že vyšetrovateľ Juhás a prokurátori Juraj Novocký a Vladimír Turan vo veci nekonali, vyvoláva oprávnené otázniky. Nájomná vražda sa dá objasniť len dôsledným preverovaním všetkých zistení. Rád by som napísal, že pevne verím, no v tomto prípade môžem použiť len slovo dúfam, že v prípade iných sporných zistení postupovali svedomitejšie. Ak dúfam márne, potom som nútený konštatovať, že každou nedôslednosťou pomohli obhajobe obžalovaných...“

A Tóth dodáva vážne obvinenie z ich zlyhania ďalej: „Keby boli páni Juhás, Novocký a Turan dôslednejší a svedomitejší pri preverovaní Zolových bludov, nemuseli by sme sa dnes nanovo zaoberať s psychózou hraničiacou produkciou jeho myse. Keby venovali pozornosť varovným signálom vtedy, nemuseli by v priebehu hlavného pojednávania čeliť výhradám k dôveryhodnosti spolupracujúceho obvineného, dnes už odsúdeného nájomného vraha Zola. A keby si ho nechovali ako v bavlnke vtedy, nemuseli by pred odvolacím konaním tŕpnuť, ako vyhodnotia Andruskóove nekonzistentné reči sudcovia Najvyššieho súdu SR.“

A to hovoríme o vyšetrovaní kriminálneho prípadu, ktorý bol nepochybne za posledné roky najostrejšie sledovaný médiami aj verejnosťou. To si „páni Juhás, Novocký a Turan“ dovolili tak zbabrať, že hlavní obvinení Kočner so Zsuzsovou celkom logicky ich obžalobu spochybnili tak, že pred súdom Neobstála?!

Ale „páni Juhás, Novocký a Turan“ sú miláčikovia žltej tlače (veď masívne úniky zo spisu sa v tej tlači tak dobre predávali!), takže nemôžu byť odrazu spochybňovaní. Ale vinník takéhoto fatálneho zlyhania v spolitizovanom procese storočia sa musí predsa nájsť. Tak ho našli – v generálovi Lučanskom?!

Na Juhásove dodatočné obvinenia sa na sociálnej sieti ozval bývalý policajný prezident Milan Lučanský: „...ak by boli dôkazy jednoznačné, senát o vine rozhodne. Mám však za to, že je to vizitka vyšetrovateľa, ktorý sa stále správa ako ,ohrozený a chránený druh'. Neskúsený policajt, ktorý si nedal nikým poradiť. Každého upodozrieval, že mu ide ,po krku'. Stratil akúkoľvek pokoru a odrazilo sa to na závere senátu.“

Na vážne pochybenia vyšetrovateľa Juhása a jemu podriadených členov tímu upozornil na sociálnych sieťach v auguste 2019 aj vtedy už bývalý prezident PZ SR, generál Tibor Gašpar:

„Nie je náhoda, že všetky uniknuté informácie sú niektorými médiami a politikmi denne zneužívané v politickom boji na diskreditáciu svojich oponentov. Ide o účelovú propagandu s cieľom zmanipulovať čo najväčšiu časť verejnosti pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami. Napriek tomu, že sa jedná častokrát o neoverené informácie, verejnosti sú prezentované ako fakty. K tomuto úniku dochádza nepretržite už takmer rok. Kompetentní, ktorí mali situáciu už dávno riešiť, podliehajú tlaku médií, a svojou nečinnosťou tak vytvárajú nebezpečný precedens.

Podľa zákona smú nazerať do vyšetrovacích spisov, robiť si z nich poznámky a žiadať fotokópie, len oprávnené osoby. Budete prekvapení, ale do tejto kategórie nepatrí ani Tódová, ani Šimíčková, ani žiadny iný novinár. V tomto prípade to sú poškodení Kuciakoví, Kušnírová, ich splnomocnenci Kvasnica a Lipšic, obhajcovia obvinených a samotní obvinení.

Existujú však informácie, respektíve časti spisu, do ktorých nemajú právo nazerať ani oprávnené osoby. Zákon takéto informácie presne vymedzuje. Ako príklad Vám uvediem (už uniknutú) informáciu o totožnosti utajeného svedka, ku ktorej má podľa zákona prístup len vyšetrovateľ, prípadne dozor konajúci prokurátor. Je teda každému jasné, že jej zverejnením došlo k spáchaniu trestného činu.

Zákon tiež umožňuje vyšetrovateľovi odmietnuť nazrieť do spisu oprávnenej osobe, aj keď na to má právo. Urobí tak najmä vtedy, ak je potrebné zabrániť mareniu vyšetrovania. Pokiaľ vyšetrovateľ nazretie do spisu povolí, je nevyhnutné aby urobil také opatrenia, aby boli zachované utajované skutočnosti, obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové tajomstvo alebo telekomunikačné tajomstvo. Ako môžete vidieť každý deň v niektorých médiách, vyšetrovateľ také opatrenia nerobí, čím umožňuje Lipšicovi, robiť z vraždy politiku.

Dňa 31.01.2019 som preto podal trestné oznámenie, aby som tak upozornil orgány činné v trestnom konaní, že už pol roka prehliadajú verejne páchanú trestnú činnosť. Vyšetrovateľ moje trestné oznámenie rozdelil na dve časti.

V prvej časti moje oznámenie smerovalo voči policajtom z vyšetrovacieho tímu, ktorí z prebiehajúceho vyšetrovania vynášajú informácie, ako je napríklad totožnosť utajeného svedka Tótha, neoprávneným osobám (Tódová). Faktom je, že táto informácia nemohla uniknúť cez oprávnené osoby, nakoľko im ju zákon neumožňuje v rámci nahliadnutia do spisu vidieť. K tejto časti mi vyšetrovateľ oznámil, že už začal konať skôr ako som podal trestné oznámenie. Predpokladám teda, že vyšetrovanie stále pokračuje, a polícia preveruje podozrenia smerujúce k členom vyšetrovacieho tímu za nezákonné úniky informácií zo spisu neoprávneným osobám.

V druhej časti moje oznámenie smerovalo voči hlavnému vyšetrovateľovi Juhásovi, prípadne dozor konajúcim prokurátorom. Trestnosť ich konania spočíva v tom, že vedome ignorujú ich zákonnú možnosť odmietnuť nazretie do spisu oprávneným osobám. Tieto osoby (Lipšic, Kvasnica) verejne vyhlasujú, že budú informácie zo spisu poskytovať médiám, a pravidelne z ich strany dochádza napríklad k zverejňovaniu utajovaných skutočností, či telekomunikačného tajomstva. Vyšetrovateľ v tejto časti síce 08.04.2019 začal trestné stíhanie, no dňa 21.06.2019 bolo trestné stíhanie zastavené. Ako dôvod uviedol, že vyšetrovateľ má ´len možnosť´, a teda nie ´povinnosť´ zo závažných dôvodov odmietnuť nazerať do spisu oprávneným osobám.

Aký je teda záver?

Prvá časť, únik totožnosti utajeného svedka k novinárke Tódovej, ale aj ďalších informácií je 100%-ný trestný čin, ktorý spáchal niekto z prostredia vyšetrovacieho tímu. Otázka je, či je v záujme polície tento trestný čin do volieb vyšetriť.

Druha časť, pokiaľ bude vyšetrovateľ naďalej tolerovať Lipšicove a Kvasnicove robenie politiky cez únik informácii, bude existovať reálna obava, či sú vyšetrovatelia a prokurátori tejto vraždy naozaj nestranní. Z uznesenia som sa totiž dozvedel, že Lipšic a Kvasnica, chceli nazerať do spisu už v marci, respektíve apríli 2018 teda len mesiac po vražde. Vyšetrovanie bolo v tom čase v štádiu, kedy nebolo vznesené obvinenie žiadnej osobe, a kedy sa zvyčajne takéto nazretie odmieta. Na pokyn prokurátora im však bolo umožnené nazeranie do spisu a vyhotovovanie kópií.“

Nielen Tóth a generál Gašpar upozorňovali, že takéto systematické porušovanie zákonov s politickým pozadím ohrozí samotnú obžalobu a spravodlivý súd.

Podľa generála Lučanského bol tím Kuciak s 30 policajtmi zrušený, až keď už bol spis ukončený vyšetrovateľom: „Sám vyhodnotil, že už v ňom nemá čo viac urobiť a teatrálne za prítomnosti pozvaných médií ho s návrhom na podanie obžaloby odovzdal prokurátorovi“ . Podľa Lučanského sú Juhásove reči o predčasnosti zrušenia vyšetrovacieho tímu z jeho strany len výhovorkou, „ktorou chce prekryť svoju neschopnosť“.

Len si pripomeňme, že tak ako v 50-tych rokoch boľševici vyhádzali zo služby všetkých osvedčených kriminalistov, už Spišiak pod kuratelou Lipšica vyhádzali z Policajného zboru desiatky skúsených vyšetrovateľov. A keď sme pri tých dvoch, môžeme si pripomenúť obdobnú situáciu z roku 2010. Vtedy autor tejto knihy položil vtedajšiemu ministrovi vnútra Lipšicovi nasledujúcu otázku:

„Prekvapujúce sú správy o odvolaní riaditeľa ÚBOKu a zároveň šéfa elitného tímu vyšetrovateľov Černáka. Prekvapujúca je aj jeho degradácia na post vyšetrovateľa s platom nižším, než výsluhový dôchodok... Prečo práve teraz, doslova pár dní pred rozhodujúcim stretom práva a Černáka? Prečo takým spôsobom? Nie je škoda oslabovať taký zohraný tím, na ktorý sú naviazaní aj svedkovia a ich dôvera ku konkrétnym vyšetrovateľom, rovnako ako informátori z podsvetia?“

Otázka bola súčasťou veľkého knižného rozhovoru, ktorý vyšiel v knihe, ktorá je už vypredaná, ale existuje jej elektronická verzia pod názvom „Mikuláš Černák prehovoril? Fakty kontra mýty“ (iAdverti, 2016). Na všetky ostatné otázky pán Lipšic odpovedal, túto odignoroval...