Svet stále netuší odkiaľ sa COVID-19 vlastne vzal. Odpoveď mala dať špeciálna komisia z WHO, ktorá pracovala v čínskom meste Wu-chan odkiaľ sa začal šíriť. Jej závery ale úplne spochybnil český vedec a parazitológ Jaroslav Flegr.

Vedci a medzinárodní odborníci navštívili čínske mesto Wu-chan na začiatku roka. Podrobne skúmali pôvod koronavírusu. Ten má už na našej planéta na svedomí smrť takmer troch miliónov ľudí pri 128 miliónoch nakazených. Ich zistenia ale ostro korešpondujú s tým, čo si myslí o pôvode rozšírenia COVID-19 český vedec a parazitológ Jaroslav Flegr. Prezradil to v rozhovore pre našu verejnoprávnu televíziu RTVS.

Koronavírus s vysokou pravdepodobnosťou unikol z laboratória v Číne

Vedci zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) po návšteve Wu-chanu a podrobnom skúmaní po pôvode koronavírusu zverejnili predbežné výsledky. Vychádzajú v nich zo štyroch teórií ako sa mohol začať koronavírus šíriť. Prvou, a podľa nich najpravdepodobnejšou je, že za to môžu netopiere. Na človeka sa preniesol z ďalšieho živočícha, ktorým by mohli byť šupinavce, ale aj norky alebo mačky.

Spomína sa, že vírus sa mohol rozšíriť z trhoviska vo Wu-chane. Na ňom sa predávajú divoko žijúce a exotické zvieratá. Tou druhou, menej pravdepodobnou je, že sa ním človek nakazil priamo z netopier. Tretia, možná, ale menej pravdepodobná je verzia, že sa vírus dostal do Číny v dodávkach mrazených potravín. No a štvrtou možnosťou, ktorá je podľa vedcov veľmi nepravdepodobná, že vírus unikol z miestneho virologického laboratória.

Spoločný predok

A kým únik z laboratória experti považujú za najmenej pravdepodobnú možnosť, český virológ, parazitológ a evolučný biológ má na vec úplne iný názor. „Prvé dve hypotézy, ktoré vedci zmieňovali sú síce možné, ale nie príliš pravdepodobné. Priamo z netopiera sa vírus na človeka dostať nemohol, pretože v tom čase netopiere vo Wu-chane už dva alebo tri mesiace zimujú, teda sú v hybernácii. Takže to je vylúčené. Tá prvá, podľa WHO najpravdepodobnejšia verzia je síce možná, ale veľmi nepravdepodobná. Molekulárne dáta ukazujú, že všetky vírusy, ktoré izolovali z prvých pacientov majú spoločného predka, ktorý je tak mesiac starý. Teda v mesiaci november bol spoločný predok, pacient, od ktorého sa všetci tí ľudia nakazili. Takto sa teda nakaziť nejde,“ vysvetľuje Flegr.

Na únik nebezpečných vírusov sa musíme pripraviť aj do budúcna

Podľa českého vedca teda ani prvá ani druhá verzia nakazenia sa koronavírusom nie je pravdepodobná. „Špekulovať, že by sa preniesol cez mrazené potraviny je úplný nezmysle. To je propaganda určená pre Číňanov, ale nie je možné aby to ktokoľvek iný bral vážne,“ konštatuje Flegr na margo ďalšej teórie vedcov z WHO.

Z laboratória...

„Jediná možnosť, ktorá je skutočne realistická je tá, že to niekomu nešťastne uniklo z jediného laboratória v Číne, ktoré sa zaoberá výskumom koronavírusov,“ hovorí jasne český vedec. Dodáva: „Táto teória je veľmi pravdepodobná no pozor, oni tam tento vírus nevyrobili. Ide o náhodný únik, ktorý sa, žiaľ stane. Keď niekde s vírusmi pracujete tak sa strašne ťažko ustráži aby nejaký neunikol. A vo Wu-chane je najväčšia odborníčka na koronavírusy  je tam aj najväčšia „zbierka“ koronavírusov na svete. Majú tam asi 15-tisíc izolátov z prírody z rozličných koronavírusov. Pravdepodobnosť, že im niečo občas „utečie“ je veľmi vysoká.“

Túto informáciu ešte Flegr doplnil o desivú informáciu. „Vírusy utečú aj v budúcnosti veľmi ľahko, pretože sa tam s infekčným materiálom zrejme veľmi zle zaobchádza. Niekto sa tam nakazí a vynesie to von. Všetky nemocnice, kde sa objavili prví pacienti ležia na jednej linke metra, takže je veľmi pravdepodobné, že tou trasou išiel niekto z ústavu. Na rovnakej trase metra je aj tá tržnica,“ pridáva na konci Jaroslav Flegr, ktorý si myslí, že tá cesta, ako sa vírus dostal von je celkom jasná. Podľa českého vedca je zrejmé, že aj v budúcnosti môže k niečomu takémuto dochádzať, ba uniknúť môžu aj horšie vírusy ako je tento. „Mali by sme na to byť pripravení a najmä by sa mali výrazne sprísniť pravidlá práce s týmto typom patogénu. A rovnako tak by mali byť jednotlivé krajiny pripravené ako rýchlo a oveľa lepšie zareagovať na takú udalosť, aká sa stala teraz,“ dodal na samý záver český vedec a parazitológ.