Spojené štáty sa nachádzajú v bode zásadného zvratu a transformácie. V tomto desaťročí prejdú zásadným konfliktom, aby znovu získali energiu, silu a mocenské postavenie vo svete. Rasový konflikt bude naďalej silnieť. Prezidentské voľby v USA v roku 2028 zavedú radikálne nové princípy amerického vládnutia. Vo svojej nedávno vydanej knihe Búrka pred pokojom: zvar v Amerike, nadchádzajúca kríza v 20. rokoch 21. storočia a následné víťazstvo to tvrdí George Friedman, píše Echo24.

Tento medzinárodne uznávaný geopolitický prognostik, stratég a autor bestsellerov, ktoré boli preložené do viac ako dvadsiatich jazykov, bol hosťom ďalšej online debaty Centra transatlantických vzťahov CEVRO Inštitútu (PCTR).

Stiahnutie z Blízkeho východu, konfrontácia Číny ohľadom jej obchodnej politiky a snaha o zadržanie Ruska boli hlavné vonkajšie politické priority prezidenta Baracka Obamu. Boli to určujúce princípy zahraničnej politiky Donalda Trumpa. A ani Joe Biden sa nevyhne tomu, aby sa jeho vonkajšie politické snahy zameriavali práve na tieto problémy. Napriek turbulenciám a nepokojom, ktorým čelia v posledných rokoch americkí prezidenti doma, je zahraničná politika Spojených štátov podľa George Friedmana konzistentná bez ohľadu na to, či je prezidentom demokrat alebo republikán.

Pokiaľ ide o Donalda Trumpa, "je veľmi zaujímavé, že keď oddelíte jeho prácu od rétoriky a od niektorých jeho šialených reakcií, je tu slušná kontinuita medzi ním a Bidenom a Obamom", uviedol na diskusii organizovanej Centrom transatlantických vzťahov Friedman.



"Máme určité problémy a riešime ich určitým spôsobom. História Ameriky, história tristo štyridsiatich miliónov ľudí nezávisí od toho, kto je ich prezidentom. Americký prezident je najslabším lídrom v euroamerickom svete. Má proti sebe dve komory parlamentu, federálny právny systém, ktorý ho môže zastaviť, nech bude robiť čokoľvek, a potom médiá, ktoré sú k nemu vždy nepriateľské, nech už je prezidentom ktokoľvek. Neberte amerického prezidenta tak vážne. Čo urobí Biden? To, čo musí, a to, čo môže," tvrdí Friedman.

Počas diskusie sa Friedman venoval aj Číne a upozornil na vzťahy Spojených štátov s ich súpermi v minulosti. Predovšetkým na americkú neschopnosť správne odhadnúť schopnosti svojho súpera. Buď ho podceňujú, ako Japonsko počas 2. svetovej vojny, alebo naopak jeho schopnosti preceňujú, ako sa stalo v prípade studenej vojny s vtedajším Sovietskym zväzom.

Čína podľa neho čelí mnohým vnútropolitickým problémom, ktoré ju vyčerpávajú, zároveň je dôležité nepreceňovať schopnosti čínskych ozbrojených síl. Tie úplne postrádajú inštitucionálnu pamäť, nemajú potrebné skúsenosti z reálneho nasadenia. "Čína môže mať vojenské vybavenie, aké chce, ale nemá skúsenosti s velením a reálnym bojom. A to možno len ťažko prekonať," domnieva sa Friedman. Upozornil aj na to, že Čína si znepriatelila všetkých svojich susedov a v súčasnosti nemá spojencov. Dočasná je podľa neho aj rola Číny ako globálneho producenta cenovo dostupného tovaru.

"V Spojených štátoch panuje všeobecné povedomie, že Európa už nie je spojencom. Minimálne nie je spojencom v tom zmysle, že už nie je automatické, že sa navzájom podporíme," uviedol Friedman ďalej v debate Centra transatlantických vzťahov. Kriticky hodnotí najmä vývoj v Európskej únii a jej postoj k brexitu.



"Rozhodnutie EÚ dovoliť Británii odísť bude historicky videné ako jedno z jej nejkatastrofálnějších rozhodnutí. Byrokracia Európskej únie je majstrom v arogancii. Nevidí nebezpečenstvo, obzvlášť zvonku," tvrdí Friedman. Únia podľa neho zlyháva najmä v kritických situáciách, či už to bola kríza v roku 2008, rokovania s Veľkou Britániou, postoj k Poľsku a Maďarsku, alebo pokiaľ ide o zvládanie súčasnej pandémie.

Stretnutie s českým publikom, ktoré prebiehalo online, využil George Friedman najmä k predstavenie svojej poslednej knihy The Storm Before The Calm, ktorá vyšla koncom minulého roka. Friedmanova posledná kniha rozpráva históriu Spojených štátov ako príbeh striedania presne časovo vymedzených cyklov, ktoré sa pravidelne opakujú. Inštitucionálny cyklus riadi primárny vzťah medzi vládou a zvyškom spoločnosti a prebehne každých zhruba osemdesiat rokov.

Prvý začal spísaním ústavy v roku 1787, druhý sa zrodil v roku 1865 z občianskej vojny, tretí vzišiel z 2. svetovej vojny v roku 1945. V najbližších rokoch sa vyčerpá a nastúpi úplne nový, mal by začať okolo roku 2025. Socio-ekonomický cyklus mení dynamiku americkej spoločnosti a ekonomiky každých päťdesiat rokov.



Tieto cykly Friedman označuje menami prezidentov, ktorých nástup k moci ich vždy odštartoval a ktorých politika a zásadné spoločenské a ekonomické zmeny, ktoré realizovali, toto obdobie vymedzuje - Washingtonov, Jacksonov, Hayesov, Rooseveltov a Reaganov. Ten podľa neho skončí prezidentskými voľbami v roku 2028, maximálne 2032, ktoré zavedú radikálne nové princípy amerického vládnutia, a to ako inštitucionálne, tak sociálno-ekonomické.

Kto ich vyhrá a stane sa americkým prezidentom, ktorý sa výrazne zapíše do histórie? Podľa Friedmana "dôjde k politickému boju, kde na jednej strane bude podráždená a reakčná technokracia, ktorá bude ďalej tvrdiť, že jej odbornosť, kredit a hodnota dáva morálne právo na moc v Spojených štátoch. Jej protivníkom bude koalícia, ktorú budú tvoriť potomkovia ľudí, ktorí prišli v predchádzajúcom cykle o majetok, a títo prekonajú etnické rozdiely, ktoré v predchádzajúcom cykle prevládali. Táto koalícia bude požadovať zmenu v deľbe moci a prerozdelenie bohatstva".

V každom prípade po prvý raz v histórii oba cykly skončia a znovu naštartujú v približne rovnakom období. Spojené štáty majú pred sebou dramatické roky, kedy krízu vystrieda redefinícia Ameriky, po ktorej nastúpi období enormného rastu. Túto redefiniciu Friedman označuje ako znovu-vymyslenie. Spojené štáty označuje ako "vymyslenú krajinu", ktorá nevznikla prirodzene, nemá po stáročia utváranú históriu, vznikla na zasadnutí ústavného konventu. Je to projekt otcov zakladateľov a produkt kompromisu medzi severom a juhom.



Vymyslený je aj americký národ. Do dynamiky búrok, z ktorých sa v americkej histórii opätovne rodí pokojný pokrok, prihovárajú tri symbolické stelesnenia predstaviteľa amerického národa, tri produkty špecifického genetického mixu, ktorý americká história vytvorila: kovboj sa zložitým vzťahom k povinnosti, zlu a ženám, bojovník, ktorého život utvára povinnosť, a vynálezca, ktorého objavy ženú Ameriku vpred.

Friedman tak vo svojej knihe podáva ďalší pútavý príbeh histórie USA, a to prostredníctvom vynálezov, ktoré úplne zmenili americkú spoločnosť a ekonomiku: elektrické energie, masívna/pásová produkcia automobilov či mikročipov. Éra mikročipov sa však už vyčerpala a ďalšie obdobie enormného rastu a zmeny podľa neho Amerike prinesie vyriešenie problémov spojených so starobou.

"Nie sme národ ako vy, nemáme päť tisíc, tisíc alebo päťsto rokov starú históriu. A okrem toho, každých päťdesiat rokov sme si znovu vymysleli úplne novú. A zakaždým, keď k tomu dochádza, robíme to v hneve a zúrivosti, a to nám dáva energiu posunúť sa dopredu. Európske očakávania toho, čo sa v Spojených štátoch stane, sú trvalo zlé, ale stále sa objavujú. My totiž robíme niečo iné, my si znovu vymýšľame," uviedol v rámci predstavení svojej knihy George Friedman.