Prvá myšlienka, že by mohli pomôcť župy, prišla koncom januára. Podľa lekára a riaditeľa zdravotníctva na kraji, Tomáša Szalaya, ktorý centrum pripravoval, sa o iniciatívu od začiatku zaujímali, no „až 11. februára sme dostali poverovacie dekréty, že máme zorganizovať veľkokapacitné očkovanie,“ uviedol lekár pre portál HN.

„Toto bolo totálne zlyhanie,“ hovorí o celej príprave štátu na očkovanie, myslí si, že ide o premárnenú šancu. A čo je horšie, stále to nefunguje dobre. Vakcín síce mali dosť, no prišlo im o 200 ľudí menej ako vedeli zaočkovať. Szalay tvrdí, že už dnes to berie tak, že čo môže zlyhať, to zlyhá. Ovplyvniť môže len svoju stranu práce. Preto župa pripravila zoznam náhradníkov na očkovanie, aby sa žiadna vakcína nemusela vyhodiť. Na takomto zozname sú ľudia s diagnózami.

Priblížil, že pred očkovaním by si mali ľudia odpovedať na otázky, ktoré zverejnil aj kraj, aj NCZI, môže im to uľahčiť prekonať vnútorné pochybnosti o tom, či sú vhodným adeptom na očkovanie.

Nevedia, čím budú očkovať

Vo veľkokapacitných očkovacích centrách sa používa látka od spoločnosti AstraZeneca, bol totiž predpoklad, že práve tejto vakcíny bude dostatok. Ukazuje sa, že to tak nie je a sám Szalay sa pýta, čím teda budú očkovať ďalšie týždne. „Najťažšie sa predpovedá budúcnosť. Nevieme, aké budú dodávky v apríli, a to už máme apríl predo dverami, takže ťažko sa hovorí, ako bude na jeseň. Je možné, že v máji sa budeme ohadzovať striekačkami naplnenými vakcinačnými látkami,“ odpovedá lekár na otázku, či budú musieť centrum zavrieť pre nedostatok vakcín.



To, že vakcinačné centrum zriadila župa a nie štát, prirovnáva Szalay k cestárom, ktorých prekvapila zima a napadnutý sneh. „Sme tu naháňali zajaca plošného testovania, miesto toho, aby sme naháňali zajaca plošného očkovania. Tu sa neurobila žiadna príprava na to, ani legislatívna, ani organizačná ani finančná, nič.“

Upozorňuje, že župa stále nevie, ako bude vyzerať financovanie celého projektu. Kraj zatiaľ náklady znáša sám a majú len prísľub refundácie. „Len dúfam, že na konci dňa nebudeme mať toho čierneho Petra v rukách, a že to nebude stratová udalosť. Štát má záujem, aby boli ľudia zaočkovaní čo najskôr, ale tie predpoklady, aby sa tak stalo sú chabé.“

Kľúčové zároveň je, koľko ľudí za deň príde. Z ekonomického hľadiska je rozdiel, či príde 2-tisíc objednaných, alebo 1300, ako ich prišlo prvý očkovací deň. Náklady sú v takom prípade rovnaké, no ak neprídu ľudia, ide o stratu.

Jeden zaočkovaný stojí v priemere 15 eur. Rezort však zatiaľ nepotvrdil, či je ochotní zaplatiť aj režijné náklady. „Keď som povedal sumu 15 eur, tak si to prenásobme. Koľko chceme, aby bolo zaočkovaných ľudí? Asi tri a pol milióna, zároveň dvoma očkovacími dávkami, teda 7 miliónov očkovaní, krát 15 eur. Zaokrúhlime to na 100 miliónov eur, bodka. Koľko nás stáli antigénové testy v tejto krajine? Podstatne viac,“ upozorňuje Szalay.