Šírenie COVID-19 sa, zatiaľ, napriek očkovaniu nedarí zastaviť prakticky nikde na celom svete. Vakcináciu, ale aj liečbu Ivermectinom, si vo svoj statuse na sociálnej sieti všíma vyštudovaný lekár a analytik globálnych rizík Juraj Mesík.

Juraj Mesík patrí medzi tých, ktorí pozorne sledujú „vyčíňanie“ koronavírusu vo svete a zároveň je aj zástancom používania Ivermectin na liečebné účely. Vo svojom statuse si všíma, ako sa vyvíja očkovanie v niektorých krajinách sveta a aký má vplyv na šírenie koronavírusu v nich a tiež na zomieranie ľudí.

Počet mŕtvych u nás aj napriek dlhej remdesirinovej „liečbe“ začína prudko klesať

Chile je podľa Mesíka momentálne tretia krajina na svete v % obyvateľov, ktorí dostali aspoň jednu vakcínu proti Covidu. V sobotu to bolo 33,3 %. Susedná Argentína má zaočkovaných 6,3 %, teda pätinu. „V Južnej Afrike, ležiacej v podobných zemepisných šírkach ako Chile a Argentína, dostalo aspoň jednu dávku vakcíny len 0,4 % obyvateľov, čo je niečo viac ako stotina oproti Chile,“ píše v statuse Mesík a dodáva, že napriek len zlomku preočkovaného obyvateľstva zomiera v posledných dňoch a týždňoch v Argentíne aj v J. Afrike podstatne menej ľudí, ako v Chile. „V Južnej Afrike ich pritom ešte v januári zomieralo podstatne viac a úmrtnosť prudko klesla len v posledných týždňoch. A to bez očkovania. Prečo to je tak?“ pýta sa náš analytik a vzápätí sa pozerá na našich južných susedov.



„Maďarsko je dnes s 19,4 % ľudí čo dostali aspoň jednu dávku vakcíny siedma najzaočkovanejšia krajina na svete. Počet denne umierajúcich napriek tomu trhá rekordy. Slovensko s 11,3 % zaočkovanými jednou dávkou (4,7 % dvomi) patrí k európskemu priemeru. Napriek tomu, po dlhej remdesivirovej „liečbe“ s extrémnym zomieraním, v posledných dňoch denný počet mŕtvych strmo klesá,“ uvádza Mesík a opäť sa pýta: „Čo spája Južnú Afriku, Argentínu a Slovensko? Napríklad relatívna dostupnosť pašovaného (J. Afrika, Slovensko - nie všetok Matovičovi colníci dokázali zrekvirovať) alebo legálneho (Argentína - v niektorých provinciách aj aktívna profylaxia) Ivermectinu. O tom, či budú aj Slováci zomierať v takých počtoch ako Juhoafričania či Argentínci rozhodne dostupnosť Ivermectinu v nasledujúcich dňoch a týždňoch!“

Kde sa Ivermectin komunitne používa je úmrtnosť na milión obyvateľov o 88,2 % nižšia

Ivermectin je z pohľadu Juraja Mesíka efektívnejší ako súčasť profylaxie aj liečby podľa protokolov I-MASK. „Treba ho užívať s jedlom, alebo po jedle, a nečakať s jeho nasadením až dovtedy, keď sa začínate dusiť, lebo ste v provinčnom denníku čítali aký je hrozne toxický,“ prízvukuje Mesík a dodáva: „Počet štúdií o liečbe Covidu pomocou Ivermectinu stúpol na 77, z toho 38 už prešlo peer review procesom. 26. marca bola uverejnená aj japonská retrospektívna štúdia autorov Tanioka - Kaga, ktorí spracovali chorobnosť (morbidity) a úmrtnosť (mortality) v 31 krajinách Afriky, kde sa komunitne (masovo) používa Ivermectin na liečbu onchocerciázy (riečnej slepoty) v porovnaní s 22 krajinami Afriky, kde sa Ivermectin komunitne nepoužíva.“



Z tabuľky vyplýva, že v 31, kde sa Ivermectin komunitne používa je stredná úmrtnosť na milión obyvateľov o 88,2 % nižšia ako v skupine 22 krajín, kde sa nepoužíva. „Rozdiely v morbidite aj mortalite sú vysoko signifikantné. Celkovo ide o spracovanie údajov od populácie asi 1,35 miliardy ľudí (asi 1 miliarda v ivermetinovej skupine a cca 350 miliónov ľudí v skupine bez komunitného Ivermectinu). Pritom ale aj v Egypte, s vyše 100 miliónmi obyvateľov najľudnatejšej krajine z 22 „bez Ivermectinu“ je tento liek všeobecne dostupný pre obyvateľstvo a to za pár desiatok centov,“ konštatuje na záver Juraj Mesík.