Návšteva ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova v pondelok v Číne bola nesmierne významná.  Požadoval na nej spoluprácu medzi Moskvou a Pekingom s cieľom potlačiť „ideologický program Západu“. 

Lavrov navrhol Rusku a Číne, aby tak urobili „posilnením našej technologickej nezávislosti prechodom na platby v našich národných menách a globálnych menách, ktoré slúžia ako alternatíva k doláru“.

Jeho komentáre nasledujú po napínavom samite na Aljaške medzi najvyššími diplomatmi z Číny a USA, kde vojna slov zatienila prvý dialóg medzi oboma mocnosťami. Amerika sa pod Bidenovou správou od odchodu Donalda Trumpa taktiež usiluje o tvrdšiu politiku voči Moskve.



Jedna vec je istá: diplomatické vzťahy Ruska a Číny sa stávajú komplexnejšími a oblasti strategickej spolupráce sa zväčšujú. Tento trend sa nezhodoval výlučne s nástupom Bidena k moci, ale jeho rozhodnutia veci urýchlili, najmä prostredníctvom jeho vlastného opätovného potvrdenia „aliančnej politiky“.

Aj keď v niektorých geografických regiónoch existujú medzi Moskvou a Pekingom značné rozdiely, sú neformálne spojené ako alternatíva k Západu, ktorý formujú USA. Presne podľa mantry „nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ“.

Medzinárodné vzťahy fungujú na princípe rovnováhy. Dalo by sa to porovnať so základmi fyziky. Každá akcia má rovnakú a opačnú reakciu a rovnako pôsobenie danej sily proti nej vytvára odpor. Teória realistickej politiky určite vidí svet týmto spôsobom a mapuje vzťahy medzi krajinami na základe miery „rovnováhy síl“.



To znamená, že v neistom medzinárodnom prostredí sú štáty citlivé na svoje schopnosti v porovnaní s inými krajinami a v reakcii na určité hrozby alebo vývoj sa prirodzene usilujú o vytvorenie rovnováhy proti nim.

Aj keď je to najvýraznejšie chápané z vojenského hľadiska, pojem „moc“ sa v praxi rozširuje na niečo oveľa obsiahlejšie, najmä v dnešnom svete. Nemyslíme len bomby alebo tanky, ale všetko, čo sa týka sily štátu, vrátane technológií, hospodárstva, priemyselných aktív, infraštruktúry, meny atď.

Nová konkurencia medzi USA, ich spojencami a Čínou sa líši od pôvodnej studenej vojny v tom, že vychádza zo všetkých týchto vecí. Nejde o to, kto má jednoducho najviac jadrových zbraní, je to svojho druhu „studená vojna globalizácie“, kde všetko prispieva k výsledku toho, kto dominuje.



A to dokonale vysvetľuje Bidenovu politiku, pokiaľ ide o Čínu. USA chcú zachovať nielen vojenskú nadvládu nad Pekingom, ale aj ekonomickú, obchodnú a technologickú prevahu. Všetko sa stalo strategickým. Ako teda podľa tohto princípu „rovnováhy“ Peking nevyhnutne reaguje na toto zmenené prostredie?

Odpoveď je, že spolupracuje so štátom, ako je Rusko, ktoré tiež súťaží s USA. Zabezpečujú sa navzájom, pretože identifikujú spoločný priestor v boji proti ideologickým a strategickým výzvam, ktoré predstavujú USA.

Lavrovove komentáre identifikujú niekoľko týchto spoločných priestorov. Po prvé, je tu technológia. Čína a Rusko majú spoločný záujem na vývoji nových strategických technológií, pretože USA sa usilujú udržiavať nad nimi nadvládu a obmedzovať rozvoj Číny.



Obe krajiny musia byť menej závislé od Západu. Rusko má svoju vlastnú vedeckú tradíciu; Čína sa o to opiera a poskytuje zdroje. A  priestor pre západnú spoluprácu sa zužuje. Ako výrazný príklad toho môžu obe strany teraz spolupracovať pri budovaní prvej mesačnej základne v histórii. Je to projekt obrovského strategického významu, na ktorom by USA a ich spojenci neboli ochotní spolupracovať.

Dôležitá je aj mena. Obe strany majú naliehavý záujem diverzifikovať sa od amerického dolára, aby oslabili moc amerických sankcií nad nimi, ako aj nových platobných systémov. Čína je už v tejto veci ďaleko vpredu vývojom vlastnej digitálnej meny ako revolučného výtvoru, ktorý bude prvým na svete tohto druhu.

Rusko medzitým už znížilo podiel amerického dolára vo svojich vlastných štátnych rezervách a zvýšilo podiel čínskeho jüanu na 15%. Bola vydláždená cesta k de-dollarizácii a Moskva to ešte chce urýchliť.



A potom je potrebné zvážiť diplomaciu a armádu. Bidenovo opätovné potvrdenie amerických spojenectiev posilnilo priestor pre spoluprácu medzi Ruskom a Čínou, aj keď v tejto oblasti zostáva najviac rozdielov.

Čínski stratégovia považujú diplomatickú a vojenskú úlohu Ruska za dôležitú pri obmedzení vplyvu štvorlístka - USA, Austrália, India a Japonsko, najmä pokiaľ ide o rokovania s poslednými dvoma. Keď sa USA teraz snažia narušiť vzťah medzi Indiou a Ruskom tým, že sa snažia posilniť Nové Dillí proti nákupu ruských zbraní, existuje jasný spoločný záujem. Peking a Moskva budú spolupracovať.



Vzhľadom na to všetko nie je prekvapením, že rastie spolupráca medzi Ruskom a Čínou, ktorá vidí rastúce strategické zisky v tom, že sa bude opierať o toho druhého proti spoločnému protivníkovi. Môže byť predčasné popisovať situáciu ako vznikajúce „spojenectvo“, ale keď sa geopolitický kontext konsoliduje, táto myšlienka sa časom stane menej absurdnou.

Ide však o to, že činy majú následky. Keďže sa USA usilujú budovať koalíciu krajín, základný princíp medzinárodných vzťahov vyžaduje, aby to robili aj tí, ktorých sa to týka. A to nevyhnutne predchádza transformácii medzinárodného systému z jedného, ​​v ktorom kedysi výlučne dominovala Amerika, na multipolárny svet s niekoľkými strategickými blokmi.