Čo čítajú väzni v slovenských ústavoch? Majú vôbec takú možnosť? Je tam niekto, kto im má knihu odporučiť, či doniesť? Aj na tieto otázky sa snažili nájsť odpovede redaktori portálu plus7dni.pluska.sk. 

Ako je to teda s čítaním a požičiavaním kníh vo väzenských knižniciach v republike?

Hovorkyňa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Anna Ragasová pre Plusku vraví, že v každom ústave je to inak. „Každý si ustanoví, či väznené osoby budú predvádzať do väzenskej knižnice alebo výpožičky zastrešia objednávkou z knižného katalógu. Knižničné jednotky sa vypožičiavajú v presne určených výpožičných dňoch a hodinách. Knihy sa vypožičiavajú spravidla na dva týždne. Na požiadanie možno predĺžiť čas zapožičania o ďalšie dva týždne,“ objasnila pravidlá.

Aj pri slobode čítania platí hierarchia. Tí menej nebezpeční, s voľnejšími obmedzeniami, môžu dokonca kvôli čítaniu vyletieť z cely.

„Napríklad v Banskej Bystrici je o čítanie veľký záujem. Väznená osoba, ktorá prečíta za dva kalendárne mesiace najviac kníh, je odmenená tým, že ju predvedú do knižnice, kde si môže osobne vybrať a prevziať na čítanie rôzne knihy, a to aj vo väčšom množstve. Zároveň sú traja najaktívnejší čitatelia odmenení diplomom, ktorý je nasledujúce dva mesiace vystavený v knižnici,“ opísala súťaž Ragasová.



Pluska uviedla, že v Bratislave majú trestanci dokonca čitateľský klub, aký poznáme z filmov. Pedagógovia im zadajú titul a po prečítaní o ňom spolu diskutujú a delia sa o zážitky. Pred pandémiou mohli v čitárni študovať právne predpisy alebo literatúru aj v offline režime na počítači. Táto sloboda s príchodom vírusu padla. Ani my sme sa pre pandemické opatrenia nemohli stretnúť s čitateľmi z väzníc kvôli článku.

Na akých knihách väzni frčia?

V 18 slovenských väzniciach majú pre odsúdených dokopy vyše 100-tisíc titulov a ročne na nákup nových vyčleňujú vyše šesťtisíc eur. Po ktorých ľudia spoza mreží pravidelne siahajú?

„Najčastejšie si väznené osoby vypožičiavajú knihy od Dominika Dána, konkrétne Cela číslo 17, Beštia alebo Na podpätkoch. Zaujímavé je aj to, že napríklad v ústave v Levoči je jednou z najčítanejších kníh Snár, v ústave Banská Bystrica-Kráľová je to Atlas sveta a v ústave Želiezovce je to Anglicko-slovenský slovník,“ prezradila hovorkyňa.

Pluska informuje, že šéfka krajskej knižnice v Nitre Ingrid Meňky hovorí, že v ich spolupráci s väznicou je dôležité nielen čítanie, ale aj rozvíjanie tvorivosti. Veď ktovie, možno aj za mrežami slovenských väzníc sedí Motýľ Henri Charrière alebo Solženicynova postava Ivan Denisovič.

„Chceme prispieť k zmysluplnému využitiu ich voľného času, k možnosti prejaviť zručnosti a talent, pomôcť im plniť si sny. Návštevy mimo ústavu prispeli k resocializácii a k všeobecnému rozhľadu odsúdených,“ povedala Meňky o projekte, ktorý nazvala Dva oriešky slobody.

Aj riaditeľka knižnice ponúka v mesiaci marci, ktorý je venovaný knihám, svoj tip na dielo. „Hlboký dojem na mňa zanechala kniha Anton Srholec od autorky Aleny Čermákovej, ktorá nám formou rozhovorov približuje životný príbeh rímskokatolíckeho kňaza, saleziána, ale aj politického väzňa a buriča. Napriek neľahkému osudu aj vo väzení neustále študoval teológiu a cudzie jazyky.“