Priatelia, zapamätajte si tieto mená: Vladimír Bilčík, Michal Šimečka, Michal Wiezik (koalícia Progresívne Slovensko – Spolu), Peter Pollák (OĽaNO), Miriam Lexmann (KDH), Eugen Jurzyca (SaS). Týchto šesť europoslancov zradilo štátne záujmy Slovenskej republiky.Píše v najnovšom statuse analytik Eduard Chmelár.
Tento týždeň bez záujmu slovenských médií schvaľoval Európsky parlament správy o Srbsku, Albánsku, Kosove a Severnom Macedónsku. Správa o Srbsku ostro kritizuje tento najväčší slovanský štát na západnom Balkáne za „najnižšiu mieru zosúladenia srbskej zahraničnej politiky so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ v celom regióne“, za stav demokracie. Pochvalne sa vyjadruje len o „rozvoji fungujúceho trhového hospodárstva“.
Kosovo chválili
V prípade Kosova boli europoslanci oveľa ústretovejší a chvália pochybnú separatistickú enklávu za pokrok. Zaujala ma Správa o Kosove. O ktorej sa hlasovalo cynicky v deň výročia bombardovania Juhoslávie a začiatku vojny o túto juhosrbskú provinciu. Píše sa v nej, že „nezávislosť Kosova je nezvratná“ a poslanci „vyzvali päticu členských štátov EÚ, ktoré dosiaľ Kosovo neuznali, aby tak urobili“.
"Toto svinstvo podporilo spomínaných šesť europoslancov, ešte raz si tú tabuľu hanby pripomeňme: ŠIMEČKA, BILČÍK, LEXMANN, JURZYCA, WIEZIK, POLLÁK. Zdôrazňujem to preto, lebo neuznanie Kosova je od začiatku jeho odtrhnutia fundamentálnym princípom našej zahraničnej politiky a štátnou doktrínou ochraňujúcou územnú celistvosť Slovenskej republiky. Opakovane to deklarujú najvyšší ústavní činitelia, Národná rada Slovenskej republiky, početné vládne dokumenty," informuje Chmelár.
Opiera sa o vyhlásenie NR SR
Analytik ďalej pripomína, že oficiálne stanovisko Slovenskej republiky sa opiera o Vyhlásenie NR SR k riešeniu budúceho štatútu srbskej provincie Kosovo z 28. marca 2007. V ňom sa hovorí, že nezávislosť provincie Kosovo nie je v záujme stability regiónu" a že riešenie "musí vychádzať z rešpektovania legitímnych požiadaviek Srbska". Tento dokument bol prijatý všetkými parlamentnými stranami s výnimkou SMK a aj odchádzajúci minister zahraničných vecí Ivan Korčok sa viackrát vyjadril (naposledy 20. novembra 2020), že toto stanovisko rešpektuje, takže v tejto otázke existuje dlhodobý celonárodný konsenzus.
"Pravda, treba pripomenúť aj to, že od začiatku existovala minimálne latentná nechuť určitých kruhov napojených na záujmy Spojených štátov túto doktrínu dodržiavať a snažili sa ju zrušiť alebo obísť. Uznanie nezávislosti Kosova presadzoval bývalý prezident Andrej Kiska, ktorý pod verejným tlakom tento zámer odvolal. Aj bývalý šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák síce oficiálne deklaroval, že Slovenská republika nezávislé Kosovo neuznáva, v praxi však tento princíp popieral. Jeho časté rokovania s dnes už trestne stíhaným bývalým kosovským prezidentom a bývalým vodcom teroristickej organizácie UCK Hashimom Thacim v Prištine so všetkými oficiálnymi znakmi (prítomnosť štátnych zástav Slovenska a Kosova) boli výsmechom dodržiavania našej línie."
Trapistickým mníchom z opátstva Citeaux v departemente Côte-d'Or na severovýchode Francúzska sa v piatok podarilo cez internet predať viac ako tonu remeselného syra.
Čítať ďalej
27 | 03 | 2021
|
tasr
Viac politickým želaním
Vyhlásenie, že „nezávislosť Kosova je nezvratná“ je, podľa Chmelára, viac politickým želaním ako opisom reality. Trend je totiž opačný. Srbská diplomacia dosiahla, že z pôvodných 116 krajín stiahlo uznanie Kosova 18 štátov. Tento počet nie je konečný. Pritom Kosovo odmietajú uznať nielen „rebelské“ štáty EÚ (Španielsko, Rumunsko, Grécko, Slovensko a Cyprus), ktoré majú nestabilné menšiny. Ale aj najvplyvnejšie a najľudnatejšie štáty sveta – Čína, India, Rusko, takmer celá Latinská Amerika (vrátane Brazílie, Argentíny, Mexika a Kuby), Indonézia, Juhoafrická republika, no tiež Ukrajina, Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan atď.
Tlak na Srbsko sa zvyšuje najmä odvtedy, čo sa nemecká kancelárka vyhrážala Belehradu, že bez uznania Kosova sa do Európskej únie nedostane. Je mi ľúto, že naši štátni predstavitelia sa vtedy Srbska nezastali, že antikosovskú líniu držia len formálne. Už viackrát som totiž pripomínal, že sme Srbom veľa dlžní.
Hlasovanie v Europarlamente šiestich slovenských poslancov bolo, podľa Chmelára, hanbou. Foto: facebook Eduarda Chmelára
"Postoj šiestich slovenských europoslancov je hanebný. Michal Šimečka a Vladimír Bilčík by už nikdy nemali moralizovať nad dodržiavaním zahraničnopolitickej línie Slovenska, lebo práve oni ju svojím hlasovaním popreli ostrejšie ako Andrej Danko svojimi avantúrami. Ak Miriam Lexmann obhajuje práva Ujgurov, ale popiera záujmy Slovenskej republiky, mala by sa rozhodnúť, koho vlastne zastupuje. Vyzývam všetkých slovenských ústavných činiteľov – od prezidentky a premiéra cez ministrov a poslancov NR SR až po europoslancov: PODPORTE SRBSKO! Bez výhovoriek, podmienok a najmä bez prokosovských ultimát. Vyjadrenie Vladimíra Bilčíka, že budúcnosť Srbska je európska, nie ruská alebo čínska, je mimoriadne hlúpe. Vari chceli Srbi niekedy patriť k Číne? Čo je toto za primitívne uvažovanie? Srbsko bolo, je a bude pevnou súčasťou Európy. Slovensku historicky pomohlo viac ako USA, Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko dohromady. Tak ho nevydierajte!"
Na Slovensku zúri nielen pandémia, ale i vládna kríza. Padli jej za obeť šiesti ministri, no ani to ju nespomalilo. A to aj preto, že premiér Matovič, odstúpenie ktorého by možno mnohé vyriešilo, sa na tento krok nechystá. K celej situácii sa...
Čítať ďalej
