Vyhlásenia generálneho prokurátora Maroša Žilinku o nutnosti preskúmania vyhlášok Jána Mikasa vníma Adriana Krajníková ako odozvu na jej podnety. „Generálny prokurátor zhliadol tieto poukazované nezákonnosti a podal návrh na ústavný súd,“ oznamuje.

Aj Žilinka je nulitný?

„A čo teraz Hoaxy a podvody – Polícia SR? Aj generálny je nulitný?“ pýta sa ironicky právnička.

„Úrad verejného zdravotníctva nemôže vydávať žiadne opatrenia počas ohrozenia verejného zdravia II. stupňa,“ upozorňuje už po niekoľkýkrát Krajníková. Pýta sa, v akom právnom stave sa nachádza Slovensko do  11. 3. 2020, keď vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu a následne núdzový stav.

Písala Žilinkovi aj Matovičovi

Ustanovenie § 59b Zákona č. 355/2007 Z. z. je tým, na základe ktorého ÚVZ vydáva nezákonné vyhlášky. Dokonca sa to deje po novelizácii označeného zákona dňa 14. 10. 2020. Dovtedy vydával ÚVZ „len“ nezákonné opatrenia. Celý problém je v tomto ustanovení. Krajníková podrobne tento stav popísala a poslala ako podnet generálnemu prokurátorovi Žilinkovi 29. 1. 2021. Adresovala ho v ten deň aj premiérovi. Podnet bol primárne o prekrývaní dýchacích ciest.

„Poukázala som na zdravotný, etický, humánny a ako advokát najmä na zákonný rozmer daného problému, čím som sledovala zosúladenie tohto nezákonného (a teda aj zdravotného, etického a humánneho) stavu so zákonným,“ informuje právnička.

Mikas si nezákonne osobuje právomoci

Následne prechádza Krajníková hlbšie k právnemu aspektu. Problém je aj v tom, že na Slovensku máme dva stupne ohrozenia verejného zdravia. Prvý a druhý. „Ján Mikas začal sám ako hlavný hygienik vydávať opatrenia na ochranu verejného zdravia v II. stupni ohrozenia, podľa § 48 ods. 4 Zákona č. 355/2007 Z. z. Tieto paragrafy však patria do opatrení na ochranu verejného zdravia v I. stupni,“ informuje Krajníková. Hlavný hygienik však nemá žiadnu právomoc konať za situácie ohrozenia verejného zdravia II. stupňa.

„Následne na Slovensku došlo k vyhláseniu núdzového stavu. Za tejto situácie rovnako nemá hlavný hygienik, teda ÚVZ, žiadnu právomoc vydávať akékoľvek opatrenia podľa § 48 ods. 4 Zákona č. 355/2007; z uvedeného dôvodu boli všetky opatrenia ÚVZ nulitné,“ dodáva.

Zákon v konflikte s inými zákonmi

„Výsledkom je, že celý Zákon č. 355/2007 Z. z. sa dostal do vážnych právnych konfliktov s inými zákonmi. Na uvedenom základe svätého § 59b sú tvorené a cez vestník vlády vydávané vyhlášky, ktoré deptajú a ničia celé Slovensko od zásahu do základných práv a slobôd fyzických osôb, práv právnických osôb, až po ekonomiku štátu. Ľudia kvôli nim upadajú do psychických a fyzických zdravotných problémov, denno-denným odkysličovaním mozgu postrádajú slovenské deti prirodzený ľudský vývin a ľudia zvažujú a páchajú samovraždy. Vivat § 59b a všemohúci Úrad verejného zdravotníctva na čele s Jánom Veľkým!“ púšťa sa do sarkazmu právnička.

Kde je zakopaný pes?

„Na základe tohto som napísala podnet generálnemu prokurátorovi SR zo dňa 29. 1. 2021 a rovnaké skutočnosti namietam v každom jednom svojom právnom podaní – odpore, odvolaní, žalobe, trestnom oznámení, ako aj vo výzvach príslušným subjektom za mojich klientov,“ informuje Krajníková

Vyhlásenia generálneho prokurátora M Žilinku vníma Krajníková v súvislosti krokmi, ktoré podnikla ona ako prvá. „Ako reakcia na uvedené bolo vyhlásenie pána Žilinku o nedostatku právomoci hlavného hygienika ukladať výnimky z vyhlášok, k čomu som napísala stanovisko vo svojom článku zo dňa 1. 2. 2021. Poukazujem na to, že nie absencia právomoci na udelenie výnimiek je problém, ale samotná absencia právomoci hlavného hygienika vydávať vyhlášky vôbec je problém,“ informuje JUDr. Krajníková.

Žilina mohol rozhodnúť aj sám

„Generálny prokurátor zhliadol tieto poukazované nezákonnosti a podal návrh na ústavný súd. A čo teraz Hoaxy a podvody – Polícia SR? Aj generálny je nulitný?“ pýta sa. „Som toho názoru, že pán Žilinka mohol o nezákonnosti rozhodnúť aj sám, avšak zodpovednosť preniesol na ústavný súd,“ tvrdí ďalej.

Záverom je právnička už len zvedavá, čo zas vymyslí ústavný súd. „Uvidíme právnu krkolomnosť ústavného súdu. Želám si, aby som si ústavný súd mohla znova vážiť a aby jeho rozhodnutia boli zákonné, určité, právne a vecne zrozumiteľné,“ napísala.