EÚ pochybuje o tom, či klinické testy v Rusku spĺňajú požiadavky únie. Nemecká továreň by prvé Sputniky mohla dodať až na jeseň, píše Der Tagesspiegel.
Nebolo by pekné, keby sa čoskoro v Nemecku schválila aj ruská vakcína „Sputnik“? A ešte viac, ak by sa aj vyrábala v Nemecku? Rýchle dodanie dostatočného množstva vakcín by urýchlilo návrat do normálneho života.
Nemecká spolková vláda a šéfovia spolkových krajín čoraz častejšie hovoria o nádejnej ruskej vakcíne „Sputnik“. Slová chvály zazneli na jej adresu nedávno z úst nemeckého spolkového ministra zdravotníctva Jensa Spahna (CDU) či durínskeho ministerského predsedu Boda Ramelowa (Die Linke).
Bavorský minister zdravotníctva Klaus Holetschek (CSU) na návšteve vo farmafirme Illertissen v Neu-Ulme loboval za výrobu „Sputnika“ v Nemecku. Patrí ruskému investorovi. Je známe, že Rusko má záujem predávať svoju vakcínu do celého sveta a v rôznych krajinách Európskej únie hľadá výrobné závody pre svoju očkovaciu látku.
Pre Moskvu rovnako ako pre Peking je šírenie jej vlastných vakcín súčasťou posilňovania svojho medzinárodného vplyvu, aj keď vlastní obyvatelia musia paradoxne na domácu vakcínu čakať. V USA je to naopak: Až po zaočkovaní určitého percenta vlastného obyvateľstva sa začalo vo veľkom s vývozom vakcíny.
Nemecko vkladá veľké nádeje do „Sputniku“, no politická reklama ruskej vakcíny je v kontraste s realitou – od problémov so zaobstaraním až po možnú výroba v Nemecku. Nemecko sa doposiaľ držalo toho, že sa používajú len vakcíny, ktoré sú schválené Európskou úniou, resp. Európskou liekovou agentúrou (EMA), a ktoré sa zaobstarali spoločným úsilím cez úniu.
Nemecký spolkový minister zdravotníctva Spahn tvrdí, že by si tiež vedel predstaviť sólový postup na národnej úrovni. „Ak Európska únia neurobí nič, urobíme to na národnej úrovni.“ Inštitút Paula Ehrlicha (PEI) však na otázku Tagesspiegelu uviedol: „Schválenie špeciálne pre Nemecko nebude.“ Teda: Žiaden sólový postup pri schvaľovaní. Nemecko sa bude riadiť rozhodnutím Európskej liekovej agentúry.
Na európskej úrovni „prebieha proces skúmania, ktorého výsledkom má byť schválenie Európskou úniou v Európskej liekovej agentúre, uvádza Inštitút Paula Ehrlicha na margo schvaľovania „Sputniku“. EMA by mala čoskoro poskytnúť bližšie informácie.
Podľa eurokomisára pre vnútorný trh Thierryho Bretona EÚ zatiaľ nezamýšľala objednať „Sputnik“ vo väčšom množstve. "Sputnik nebudeme vôbec potrebovať,“ – vyhlásil Breton pre francúzsky TF1. Francúzsko a EÚ dosiahnu vďaka masovému očkovaniu imunizáciu do polovice júla.
Navyše „Rusi majú problém vyrobiť dostatok vakcín,“ – dodal Breton k svojej argumentácii na odmietnutie „Sputnika“. Ak bude EÚ vedieť vypomôcť Moskve jedným či dvoma výrobnými zariadeniami, nemá nič proti tomu. Pre úniu je podstatné, že „má vakcíny, ktoré sú už schválené, a masovo sa vyrábajú a používajú,“ – zdôraznil eurokomisár.
Aké je skutočné pozadie kontrastu medzi politickou reklamou „Sputnika“ v Nemecku a jeho hodnotením na úrovni EÚ, že ruská vakcína teraz, ani v strednodobom horizonte do leta neponúkne východisko z nedostatku vakcín?
Zasvätení z farmaceutickej oblasti poukazujú na dve prekážky. Moskva vyvíja tlak na Európsku úniu, aby čo najskôr schválila „Sputnik“. Navyše sú vážne pochybnosti o čom, či Rusko dokáže poskytnúť dôveryhodné údaje zo série klinických testov, ktoré by zodpovedali požiadavkám EÚ.
Po druhé, Ruský fond priamych investícií (RDIF), ktorý predáva vakcíny na medzinárodnom trhu, týždne bezúspešne hľadal potenciálne výrobné miesta v EÚ. „Všade, kde sa pýtali, neuspeli,“ – prezradil nemenovaný zdroj.
A aj keby Rusko konečne našlo vhodnú farmaceutickú továreň v EÚ, napríklad v Taliansku alebo Illertissene v Bavorsku, potrvá štyri až šesť mesiacov, kým sa nastaví závod na výrobu vakcíny. A kto vie, koľko ľudí v Nemecku a Európe bude chcieť byť zaočkovaných Sputnikom na jeseň 2021?
Vážnejšie sú však problémy, ktoré bude mať Rusko s dokumentáciou a transparentnosťou klinických testov, ktoré sú predpokladom na schválenie Európskou liekovou agentúrou. Do akej miery im možno dôverovať?
To isté platí pre Čínu. Aj tu je nedôvera, pokiaľ ide o klinické testy nových vakcín, či zodpovedajú predpisom EÚ a USA. Rusko a Čína by mohli pochybnosti odstrániť, keby testovali vakcíny na európskych pacientoch a pod dohľadom.
Peking, ako často počuť od cestujúcich do Číny, chce tieto prekážky obísť a kladie si vlastné požiadavky. Povolenie na vstup do Číny by mali mať iba tí ľudia, ktorí boli zaočkovaní čínskou vakcínou. Väčšina západných podnikateľov sa zaobíde bez cestovania do Ruska na rok alebo dva, v prípade Číny to vzhľadom na jej oveľa užšie hospodárske väzby nie je také ľahké.
Potom vyvstáva otázka zdravotných rizík. Môžu občania EÚ, ktorí už boli očkovaní západnou vakcínou, dostať po krátkej dobe čínsku vakcínu, aby sa im umožnil vstup do krajiny? Alebo by to bolo z medicínskeho hľadiska otázne? – pýta sa Der Tagessiegel.