Dnes sa s ministerkou Kolíkovou lúčila Veronika Remišová. „Z vlády dnes odchádza ministerka, na ktorej prácu som bola najviac hrdá,“ povedala. Pravda je pritom taká, že je ťažké nájsť jedinú vec, za ktorú by mala žať Máriá Kolíková celonárodné ďakovanie. S výnimkou jej posledného kroku – odstúpenia.

Slovensko si môže odfúknuť. Dnes totiž podal demisiu ďalší neschopný minister, Kolíková.

„Z vlády dnes odchádza ministerka, na ktorej prácu som bola najviac hrdá,“ začína svoj príspevok Remišová. „K tomuto rozhodnutiu dospela po zrelej úvahe a ja ho chápem a rešpektujem. Nemôžem sa ale stotožniť z požiadavkou na jej odchod, ktorá zaznela v rámci koalície, pretože svoju prácu vždy robila dobre,“ píše smutne Veronika Remišová a až s dojemným pochopením dodáva: „Žiadne ministerské kreslo nestojí za to, aby kvôli nemu trpela celá krajina.“



Slza sa tlačí do oka pri tak úprimných slovách. A svoj neskrývaný žiaľ vyjadrujú pod Remišovej facebookovým statusom, aj Kolíkovej fanúšikovia: „Tak tej bude škoda, toto bola chyba, smradi už otvárajú šampus,“ znie jeden na všetky ohlasy.

Ťažko nájsť jedinú vec, za ktorú by mala žať Máriá Kolíková celonárodné ďakovanie. S výnimkou jej posledného kroku – odstúpenia.

Právnička, ktorá nepozná zákon.

Bola Kolíková naozaj až takou fenomenálnou ministerkou? Jej správanie, rétorika, prešľapy, porušovanie zákonov a ústavy, striedané zároveň s ich neznalosťou, zodpovednosť za dve úmrtia vo väzení. To Remišová aj s fanúšikmi zrejme nevidí. Pri jej vyjadreniach, kde hovorila o neexistujúcich zákonoch, ktoré kombinovala s neexistujúcim paragrafmi, jej kolegovia právnici, iba neveriacky krútili hlavami. Keby bola pani Kolíková naozaj taká dokonalá, vzdať sa kresla ministerky mala už po smrti generála Lučanského v jej base a nie až na nátlak Matoviča. Lebo vládna kríza.

Svoju profesionalitu a širokú znalosť práva ukázala napríklad aj na na tlačovej besede 4.1.2021, kde sa  nechala počuť, že zriadila kontrolnú komisiu, v súvislosti s úmrtím obvineného generála Lučanského. Ako vieme, v tom čase bol Milan Lučanský už päť dní po smrti. Zo zákona voči nemu bolo zastavené trestné stíhanie a teda stratil aj postavenie „obvinený.“ Ak je jej šnúra ministerskej kariéry popretkávaná takýmito prešľapmi, ťažko chápať ten smútok nad jej odchodom.

Vláda má riešiť problémy ľudí, nie ľudia problémy vlády.

Remišová si po chvále svojej kolegyne zrejme uvedomila, že to nie je ona sama, kto odchádza a rýchlo sa vrátila do reality. S materinskou láskou sa obrátila na občanov, aby im oznámila, čo sa od nej očakávalo celý posledný rok: „Potrebujeme sa vrátiť k normálnej práci a riešeniu problémov ľudí. Keď budem vidieť, že rokovania v koalícii stroskotali, čo sa verím nestane, oznámim svoje rozhodnutie o ďalšom postupe. Náš postoj jasne a otvorene hovorím pánovi premiérovi takmer každý deň. Koalíciu štyroch strán dnes považujem za najlepšie a jediné riešenie tejto krízy. Urobím všetko preto, aby sa táto kríza vyriešila čo najskôr, hoci to záleží hlavne od našich partnerov v koalícii. Kríza sa už nemôže viac naťahovať, je to nezodpovedné voči krajine, pretože vláda má riešiť problémy ľudí, nie ľudia problémy vlády,“ povedala vicepremiérka.

Je ťažké uveriť rečiam o úprimných snahách obidvoch političiek. Nehovorí z nich iba strach zo straty lukratívnych flekov? Vedia, že po tomto kolosálnom faux pas, sa do politiky už viac nedostanú? Na riešenie problémov ľudí mali rok. Už rok držia protizákonne pod zámkom. Protestujúcich mali za fašistov. Obe hlasovali proti ľuďom, proti ich ústavným, aj občianskym právam. Rok lámali cez koleno ústavu, aj zákony v neprospech ľudí. Obe ukrývali svoju neschopnosť za pandémiu.

Teraz nám má byť ľúto, že skončil ďalší amatér? Politik, ktorý sa hrdí členstvom v strane, ktorej otcom zakladateľom je mafián a pozemkový a daňová podvodník? Nie, ďakujeme.