Podľa Human Rights Watch si bombardovanie bývalej Juhoslávie vyžiadalo 489 až 528 obetí na životoch, podľa odhadov juhoslovanskej vlády to bolo 1 200 až 5 700 obetí. (Ivan Brožík)

Bola to krajina, o ktorej sme snívali v čase železnej opony. Bola to krajina, ktorá našincom pomáhala utekať pred svojvôľou a terorom boľševikov. Bola to krajina "československého mora". Bola to krajina, ktorá nám intenzívne pomáhala počas a po invázii "bratských" vojsk Varšavskej zmluvy (s výnimkou Rumunska).

NATO a náš súhlas

Na bombardovaní sa zúčastnili Spojené štáty americké, Veľká Británia, Nemecko, Kanada, Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Turecko a ďalšie krajiny NATO.

Vraždiace peklo sa začalo 24. marca 1999 a trvalo 78 dní, až do 10. júna 1999.

Porušenie Charty OSN

Charta OSN pripúšťa vedenie vojny len v dvoch prípadoch:

-ak to odsúhlasí Bezpečnostná rada OSN a ide o jeden z prípadov uvedených v Charte alebo
- ak ide o sebaobranu proti ozbrojenému útoku.

Ak v civilizovanom svete stále platí táto Charta, potom útok NATO proti Juhoslávii bol v príkrom rozpore s medzinárodným právom.

Zamietli pokus o zastavenie vraždenia

Dva dni po začatí leteckých útokov, 26. marca 1999, predložilo Rusko Bezpečnostnej rade OSN návrh rezolúcie na okamžité ukončenie útokov na Juhosláviu. Návrh vypracovalo spolu s Ruskom aj Bielorusko a India.

Čo sa s návrhom stalo? Bezpečnostná rada OSN ho zamietla a legitimizovala tak barbarstvo na Balkáne.

Podlý súhlas

Vláda Mikuláša Dzurindu 6. apríla 1999 odsúhlasila lietadlám NATO neobmedzený prístup do slovenského vzdušného priestoru. Išlo tak o prvú vojnu, na ktorej sa súčasná Slovenská republika aktívne zúčastnila. Tragickou zhodou okolností to bola vojna proti vlastným etnickým bratom a sestrám.

Vláda poskytla súhlas napriek odmietavému postoju slovenskej verejnosti.

65,2 percent občanov vtedy nepovažovalo letecké útoky NATO za správne,
63,8 percent občanov nesúhlasilo s rozhodnutím vlády otvoriť náš vzdušný priestor silám NATO.

Vymyslená príčina

Kľúčom k rozhodnutiu o vojenskom zásahu sa stal masaker v Račaku (Kosovo) z januára 1999, ktorý si vyžiadal 45 obetí. Túto udalosť vyšetrovali viaceré komisie. Predstaviteľka tej  fínskej, Helena Ranta sa neskôr vyjadrila, že americký diplomat William Walker, ale aj iní „medzinárodní aktéri“, na ňu robili nátlak, aby jednoznačne označila páchateľov, čo však odmietla.

Americký generál Wesley Clark neskôr pripustil, že prípravy na vojenskú operáciu proti Juhoslávii boli sa začali už v lete 1998.

Je čas na reparát

Teraz mlčíme, keď NATO presúva svoje konvoje aj cez Slovensko smerom na Ukrajinu a aj na sever, ku Kaliningradu. Keď minister obrany rokuje s predstaviteľmi diplomacie USA. Keď konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom je "na spadnutie".

Epilóg

Neurobme tú istú chybu, ako v roku 1999!

Juhoslávia, prepáč, ak vôbec môžeš. Prepáč nám, Slovákom!