Prešľap s vakcínami od Pfizeru, ku ktorému sa priznalo ministerstvo zdravotníctva, má nepríjemnú dohru. Kolektívnu imunitu si môžeme zabezpečiť, len ak nasadíme sporný Sputnik V. Únia však vkladá nádeje do ďalších vakcín, informuje portál HN.

Stojíme pred kľúčovým obdobím. Výrobcovia vakcín sa bijú do pŕs, že od apríla do júna výrazne zrýchlia dodávky. V prípade americko-nemeckého Pfizer/BioNTech  sa hovorí až o strojnásobení. Okrem toho majú v druhom kvartáli dostať povolenia aj ďalší. Únia veľké nádeje vkladá do nemeckej vakcíny CureVac a tiež do Novavaxu.

Aj naše ministerstvo zdravotníctva podľa informácií HN počíta na druhý štvrťrok s dodávkami 5,5 milióna vakcín. Za prvé tri mesiace ich pritom k nám príde spolu len 1,4 milióna, doteraz sme pichli 787-tisíc dávok.

V čase, keď sme koncom februára oželeli Pfizer, premiér Igor Matovič prišiel s nápadom na ruský Sputnik V. Ak teda chceme všetko stihnúť pred letom, museli by sme sa spoľahnúť na neregistrovanú vakcínu, ktorej majú Rusi poslať dva milióny.



Ďalšie otázniky sú v tom, či sa farmafirmy zlepšia v dochvíľnosti, keďže doteraz zväčša meškali. Okrem Sputnika má v druhom kvartáli prísť 1,7 milióna kusov AstraZeneca. Pri britskej vakcíne sa riešia otázniky nad vedľajšími účinkami. Pfizerov máme získať 947-tisíc.

A v konečnom dôsledku sa rieši aj to, či 60 percent populácie s vakcínou bude stačiť. „Najnižšie číslo by malo byť 70 percent, chceli by sme aj viac. Lebo aj očkovaní môžu byť potom ešte zdrojom prenosu, takže to neznamená, že automaticky budú chránení. A rovnako môžu byť zdrojom infekcie pre tých, ktorí sú neimúnni. To bude zase veľký problém,“ uviedla na HN konferencii Očkovanie v hlavnej úlohe infektologička Igrid Urbančíková.