Mama Richarda Sulíka Agáta redakcii zivot.pluska.sk ochotne porozprávala o synovej minulosti. Okrem iného povedala aj to, že "mám oňho strach, aby neskončil zle, lebo chce preraziť príliš silný múr".

"Sulíkovi rodičia Ján a Agáta Sulíkovci pochádzajú zo Zlatých Moraviec, chodili spolu na základnú aj strednú školu. Po maturite viedli ich spoločné študijné kroky do Bratislavy. Agáta pokračovala na strojárskej fakulte, aby po dvoch rokoch prešla na právo, Ján si vybral lekársku s odborom zubárstvo." Informuje na úvod zaujímavého rozprávania portál zivot.pluska.sk.

Richard prichádza na svet

V Bratislave sa Ján s Agátou zblížili, po svadbe sa im v roku 1968 narodil syn Richard. Čerstvá mamička vtedy navštevovala ešte len tretí ročník vysokej školy a niekoľkomesačného syna si nosila na prednášky. „Bol veľmi pokojný a v škole úplne bezproblémový,“ načína Agáta Sulíková rozprávanie o svojom potomkovi.

Šikovný od mala

Neuznával autority a každému povedal priamo do očí, čo si myslí. Veľkí chlapci ho za to občas aj stĺkli. „Raz išiel zo školy a videl na chodníku učňovkárov. Išiel za nimi a hovorí – tamtí starší z mojej školy mi stále robia zle. Nemohli by ste ich trochu zmastiť? Donesiem vám za to cigarety. On už odmalička takto obchodoval,“ usmieva sa Richardova mama. Podľa nej bol jej syn vždy strašne nediplomatický.

Emigrácia cez Juhosláviu

Život v komunistickom Československu sa Sulíkovcom nepáčil, dlho rozmýšľali nad emigráciou. Keď šli v roku 1980 na dovolenku k moru do Juhoslávie, zapojili si za svojho žigulíka karavánový príves. Zbalili doklady, diplomy z vysokej školy schovali do pracích práškov, byt nechali tak.

„Nikomu sme sa nikdy neodvážili povedať, že chceme emigrovať. Ani deťom, ani rodičom. Ešte keď sme boli v Juhoslávii, stále sme si neboli istí, či sa nevrátime domov. Až po pár dňoch sme sa definitívne rozhodli – ideme do Nemecka. Dievčatá boli malé a dvanásťročnému Richardovi to bolo úplne jedno,“ vracia sa do osudového obdobia Agáta Sulíková.

V jednej izbe

Pred 31 rokmi sa tak bežná päťčlenná rodina z Bratislavy ocitla v Mníchove v jednej malej izbe, ktorú platil tamojší sociálny úrad. Richard začal hneď po prázdninách chodiť na základnú školu, po nemecky sa naučil veľmi rýchlo. Onedlho dostali byt, Ján Sulík si našiel uplatnenie ako zubár. Po dva a pol roku už mal svoju súkromnú prax vo Pforzheime. V neďalekom kúpeľnom mestečku Bad Liebenzelli si rodina postavila obrovský luxusný dom s bazénom. Spodných päť izieb prerobili na apartmány a využívali ich na prevádzku penziónu.

Sulík na gymnáziu

Po základnej škole nastúpil Richard Sulík na technické gymnázium vo Pforzheime. Na rozdiel od svojej sestry Petry bol už v tomto veku veľký pragmatik. „Ak nedostala Petra v škole jednotku, bola chorá. Vždy musela byť medzi najlepšími. Aj vysokú školu skončila s takým prospechom, že dostala finančnú odmenu. Richard bol pragmatickejší, preňho bolo dôležité, že školu zvláda. Jednotkár bol iba v tom, čo ho zaujímalo. Predmety, ktoré ho nebavili, len prechádzal,“ spomína Agáta Sulíková

Po maturite šiel na pohovory do leteckej spoločnosti Lufthansa. Prijali ho na výcvik pilota, napokon si to však rozmyslel. Odišiel študovať fyziku.

Po revolúcii sa začal biznis

V tom čase vypukla v Československu nežná revolúcia, otvorili sa hranice a Sulíkovcov začali navštevovať známi zo Slovenska. Raz navrhli, aby s nimi Richardova mama robila obchody, lebo na Slovensku bol hlad po modernej technike. Odmietla, no prihlásil sa syn. Mal niečo vyše dvadsať rokov, keď začal dovážať kancelársku techniku do svojej rodnej krajiny.

Fax & Copy

Mladý Richard Sulík bol prvý, kto sa po revolúcii dostal naspäť na Slovensko a hneď tam začal aj podnikať. Prespával v byte po starých rodičoch, založil firmu Fax & Copy. Spočiatku bol presvedčený, že podnikanie zvládne zároveň so štúdiom na univerzite, po čase však prestal stíhať.

„Mal 22 rokov a začalo sa mu úžasne dariť. V kancelárii mu visela mapka Slovenska, a keď som tam prišla, ukazoval mi pozapichované malé červené vlajočky a hovoril – aj tu už máme prevádzku, aj tu, aj tu... Ja som ho ako mama obdivovala, že mladý chlapec takto robí,“ tešila sa z jeho úspechov mama Agáta.

Tridsaťročný milionár

Štúdium napokon Sulík definitívne prerušil, aby sa k nemu po návrate na Slovensko opäť vrátil v pozícii tridsaťročného milionára. Na Ekonomickej univerzite v Bratislave mu spolužiaci zo začiatku hovorili ujo a vykali mu. Na Slovensku sa stihol aj oženiť. Vzťah, z ktorého sa narodili dve deti, však napokon ukončil rozvod. Samotný Sulík tvrdí, že s exmanželkou má dodnes výborný vzťah.

Diplomovka o rovnej dani ho dostala do politiky

Do povedomia politikov sa dostal vďaka diplomovej práci o rovnej dani. Stala sa základom pre daňovú reformu zavedenú vládou Mikuláša Dzurindu. Muž s povesťou prísneho ekonóma sa uchytil ako poradca ministra financií Ivana Mikloša, neskôr Jána Počiatka. Medzitým dostal od bratislavského primátora ponuku na post riaditeľa mestskej firmy OLO (Odvoz a likvidácia odpadu). "Podiel vo firme Fax & Copy predal za vyše 100 miliónov korún. Aj vďaka tomu mohol začať rozmýšľať o založení vlastnej politickej strany," píše ďalej portál zivot.pluska.sk.

Daj s tým pokoj!

Jeho matka toto rozhodnutie dodnes ťažko nesie. „Do smrti nepochopím, prečo sa dal na politiku. S jeho peniazmi a možnosťami sa mohol vyvaľovať niekde v Karibiku. Keď mi oznámil, že zakladá politickú stranu, vravela som, aby dal pokoj. Ale nedal si povedať. Čím viac sme sa mu to snažili vyhovoriť, tým viac na tom trval. Považujem to za stratený čas, stratené peniaze. Najlepšie roky prežije ako politik v maličkom štátiku. Lenže on keď si niečo vezme do hlavy, tak ide. Mám oňho strach, aby neskončil zle, lebo chce preraziť príliš silný múr ,“ povzdychne si.

Richard nie je diplomat

Vyčíta mu aj nediplomatické správanie. „V tomto sme ho asi zle vychovali, lebo sme mu nikdy nič nezakazovali. Vždy si mohol povedať, čo chcel.“ Jeho politická strana sa niekoľko mesiacov po založení dostala do parlamentu, Richard Sulík sa stal jeho predsedom.

V súčasnosti žije s družkou, s ktorou má tiež dve deti. Jej otec Jozef Šikrha je bývalý konateľ nebankovky SUN, ktorého súd poslal za mreže. Sulík vždy tvrdil, že Šikrhu videl raz v živote, jeho mama ho nestretla nikdy a ani to neplánuje. „Dcéra nemôže za to, čo robil jej otec. Richardova družka je slušná žena.“

Epilóg

V útulnom kúpeľnom mestečku Bad Füssingu, prezývanom aj mesto starých, dnes žijú Sulíkovci ako spokojní nemeckí dôchodcovia. Ani po tridsiatich rokoch za hranicami nezabudli slovenčinu a doma sa rozprávajú výhradne v materskom jazyku.

„Syn k nám pre svoju zaneprázdnenosť chodí pomerne zriedka, ale sme v pravidelnom kontakte,“ ubezpečuje Agáta Sulíková v závere rozprávania pre portál  zivot.pluska.sk.