Mnohí si zreje pamätajú Radoslava Procházku ako neúspešného prezidentského kandidáta v roku 2014. Alebo aj ako predsedu strany Sieť, s ktorou s v roku 2016 dostal do parlamentu. Neúspešne kandidoval aj na sudcu Súdneho dvora Európskej únie. Tentokrát sa vyjadril k našej politickej scéne.   

Procházka bol po viacerých prešľapoch nútený odísť z parlamentu a skončil aj v strane Sieť. Tento už pomaly zabudnutý politik a ústavný právnik hovorí pre HNtelevíziu o ústavných možnostiach riešenia konfliktu na našej politickej scéne.

SaS ústami svojho šéfa Richarda Sulíka hovorí o odchode z vlády. Za ľudí s líderkou Veronikou Remišovou vyzýva na odchod premiéra Igora Matoviča z OĽaNO. Remišová navyše kritizuje aj Sulíka. Skloňujú sa teda nielen demisia premiéra či rozpad vlády, ale aj predčasné voľby.

Ústavná a politická logika

„Demisia premiéra znamená, že tá vláda v istom zmysle končí a stáva sa dočasnou. Otázkou je, čo je dočasná vláda. Ale ak dá demisiu premiér, tak dáva demisiu celá vláda,“ vysvetľuje ústavný právnik Procházka.

Prezidentka odchádzajúcu vládu poverí vykonávaním funkcie až do vymenovania novej vlády. Zuzana Čaputová teda poverí nového možného premiéra, ktorý musí dokázať, že má podporu väčšiny v parlamente. Takéto niečo sa udeje vtedy, keď nie je dohoda na predčasných voľbách. Keby sa nové voľby pripravovali, vládla by pôvodná vláda, až kým z volieb nevzíde iná. Prezidentka je pri poverení viazaná len formálnymi podmienkami a musí poveriť človeka, ktorý spĺňa zákonné požiadavky. Potom je tu ešte neformálna podmienka.

„Vymenovať niekoho takpovediac z ulice nemá príliš ústavnú ani politickú logiku. Mala by to byť osoba, ktorá je aspoň nejakým spôsobom schopná dokázať prezidentke, že sa bude vláda opierať o dôveru parlamentnej väčšiny,“ konštatuje Procházka. Podľa neho to, že dve koaličné strany vyzývajú na odchod predsedu vlády, neznamená, že má povinnosť podať demisiu. Rovnako to neznamená ani to, že tým padá vláda.

„Jednoducho to bude vláda tvorená poslancami, ktorí nemajú dokopy aspoň 76 hlasov,“ hovorí Procházka. Takáto vláda môže o podpore jednotlivých zákonov rokovať s poslancami z ostatných strán či s nezávislými poslancami a snažiť sa pre každý návrh získať dôveru.

Predčasné voľby prichádzajú do úvahy len v prípade, že je rozpustený parlament

„Samotná vláda môže potom požiadať o vyslovenie dôvery alebo spojiť to hlasovanie, ako to spravila Iveta Radičová.“ Procházka v tejto chvíli nevidí dôvod, prečo by sa mal premiér vystavovať hrozbe a žiadať parlament o vyslovenie dôvery. „To sa robí v situácií, keď si chcete potvrdiť, že väčšinu máte alebo ju zmobilizovať,“ vraví ústavný právnik

O predčasné voľby sa veľmi snaží opozícia, ktorá už na referendum za ich vypísanie zbiera podpisy. „Tie prichádzajú do úvahy len v tom prípade, že je rozpustený parlament. Alebo je skrátené volebné obdobie,“ dodáva Procházka, podľa ktorého sa parlament môže rozpustiť vtedy, keby Národná rada SR nebola tri mesiace uznášaniaschopná.

Ak by SaS z vlády odišla, mohla by sa udiať aj čiastočná rekonštrukcia vlády

Skrátiť volebné obdobie sa dá aj ústavným zákonom, na to je potrebných 90 poslancov alebo 90 poslancov reagujúcich na referendum, v ktorom ľudia povedia, že chcú, aby bolo volebné obdobie skrátené. Môže byť o skrátení volebného obdobia vypísané referendum? „Tento spor sa tu vedie 10 rokov. Ja hovorím to isté bez ohľadu na to, koho sa to týka. Vždy som tvrdil, že ak môže skrátiť dĺžku mandátu poslancovi jeho kolega alebo 90 jeho kolegov, a to sa aj stalo a mali sme to tu. Tá ústavná väčšina opakovane skrátila volebné obdobie. Ak teda 90 kolegov môže poslancovi skrátiť jeho mandát, hoci mu ho nedali, tak by bolo divné, keby mu ho nemohol skrátiť ten, od ktorého to poverenie má,“ vysvetľuje Procházka.

Dodáva, že o normách ústavného práva je vždy polemika. „Ústava musí byť významovo otvorená. Toto sú teda dobromyseľné spory a polemiky. Tieto polemiky môže rozhodnúť Ústavný súd, ak sa na neho obráti prezidentka,“ hovorí právnik.

Ak by SaS z vlády odišla, mohla by sa udiať čiastočná rekonštrukcia vlády, teda prezidentka prijme návrhy na nových ministrov, bude sa nimi zaoberať, ale nie je viazaná ich prijať. Takéto rozhodnutie počas svojej funkcie prijal aj prezident Andrej Kiska.

„Úradnícka vláda je len mediálna skratka, lebo ústava taký pojem nepozná. Osobne si myslím, že premiér demisiu podávať nebude. Myslím si, že v nejakom režime, či už skoro menšinovom alebo menšinovom, vláda pôjde ďalej bez SaS,“ uzavrel debatu Procházka.