V Rusku pandémia covidu dosiahla vrchol zrejme koncom minulého roka. Následky ale krajina pociťuje dodnes. Aj keď sa oficiálne miesta víťazne tľapkajú po ramenách za skvelý výkon pri zdolávaní pandémie a víťazstvo nad ňou prirovnávajú k víťazstvu vo Veľkej vlasteneckej vojne, realita je podľa nezávislých expertov a médií iná, prináša Denník N.

Aj z oficiálnych zdrojov možno vyčítať, že v januári 2021 zomrelo v Rusku o 33,9 percenta ľudí viac ako v predchádzajúcom roku. V Ingušsku, Petrohrade, Mordovii, Kaliningradskej aj Archangeľskej oblasti, v Karačevo-Čerkessku a na Kamčatke zomrelo dokonca o 50 percent ľudí viac ako vlani v januári.

Pri pohľade do ruských vládnych médií a na stránky úradov, ktoré sa zaoberajú pandémiou, však Rusko v porovnaní s Českom či Slovenskom vyzerá ako krajina, ktorá si s covidom-19 poradila výborne.

Úspech Ruska je lož

"Neverte vždy oficiálnym ruským údajom," vysvetľuje nezávislý demograf Alexej Rakša. V Rusku už množstvo ľudí covid prekonalo, no podľa Rakšu aj množstvo obyvateľov zomrelo. Až 430-tisíc. To najhoršie teda už majú Rusi za sebou.



"U vás a v Česku je ale nadbytočná úmrtnosť v celkovom súčte stále nižšia ako u nás," upozorňuje demograf. Podstata ruského úspechu spočíva predovšetkým v manipulácii s údajmi, číslami a štatistikami.

"Vôbec si netreba všímať oficiálnu štatistiku Rospotrebnadzoru(Ruská inšpekcia pre dohľad nad právami spotrebiteľov). Ja som ju prestal používať už vlani. Všetky oficiálne čísla sú výsledkom ruských klamstiev," vysvetľuje Rakša.

"Napríklad v Tatarstane v čase, keď u nás pandémia vrcholila, podľa oficiálnych štatistík na covid-19 nezomrel za päť týždňov jediný človek! V Kirovskej oblasti zase počas dvadsiatich dní každý deň zomieral presne jeden človek. Keď máte takýchto štatisticky nepravdepodobných príkladov stovky, môžete už niečo vyvodzovať," zamýšľa sa Rakša.



Podľa demografa najviac  klame Rospotrebnadzor a ruské ministerstvo zdravotníctva. Keď platí pokyn neuvádzať pravdivé údaje, matriky a štatistický úrad jednoducho prestanú akékoľvek údaje zverejňovať. Boja sa.

"Úspech Ruska je lož. Pozrite sa na čísla," hovorí Rakša, "v Rusku máme 430-tisíc nadbytočných úmrtí. To je v prepočte na počet obyvateľov tretie až štvrté miesto v Európe. Pred nami je ešte Albánsko a Macedónsko. Delíme sa o rovnakú priečku so Španielskom. No to najhoršie už máme za sebou, všetci už zomreli," uzavrel demograf.

Ruská zaostalosť sa zmenila na výhodu

Kandidátka biologických vied, riaditeľka Inštitútu ekonomiky zdravotníctva pri Vysokej škole ekonomiky Larisa Dmitrijevna Popovičová sa k názoru demografa Rakšu neprikláňa. Boj Ruska s pandémiou považuje za úspešný.



Podľa nej bolo Rusko úspešné nie kvôli manipulácii so štatistikou, ale pre určité podmienky života v Rusku. Vo väčšine oblastí je veľmi malá hustotu osídlenia. To znamená, že je aj málo kontaktov. Pre klímu je zase menšia mobilita obyvateľstva. A navyše, vraj boli celkom včas zavedené rozličné administratívne obmedzenia.

"Okrem toho centralizácia hygienických služieb umožnila rýchlu mobilizáciu všetkých zdrojov nevyhnutných na testovanie a trasovanie. Mám na mysli stratégiu troch T: trafik (prevádzka), testovanie, trasovanie. Sledovali sme všetkých, čo k nám prišli, testovali sme ich. Našli sme všetky ich kontakty," chváli Popovičová.

Kultúra boja s infekciou je v Rusku dosť vysoká a tradícia je bohatá vďaka množstvu infekčných chorôb. Rusko má vysokú úroveň infekcií. A táto nevýhoda sa teraz zrazu zmenila na výhodu. Získali náskok.



Je vidieť, že Popovičová má na situáciu diametrálne odlišný názor ako Rakša. Podľa nej vláda vytvorila "perfektnú, tvrdú vertikálu, ktorá hneď zafungovala. Logistika aj organizácie boli pod priamym vedením vlády. Prakticky sa išlo podľa zákonov vojnového stavu".

No vedkyňa zároveň pripúšťa, že je dôležité si uvedomiť, že "epidémia sa ešte neskončila, a to, aká bude situácia o pol roka, keď sa počasie zmení a namiesto mrazov zase príde dážď a sneženie, je zatiaľ zložité povedať".

Chorobnosť na covid sa veľmi líši v rôznych oblastiach aj na základe dostupnosti testovania. Svoju úlohu zjavne zohráva aj genetika a fenotypické znaky populácie. V rôznych regiónoch sa vyskytujú rôzne mutácie, ktoré sú inak nákazlivé. "Navyše je potrebné vedieť, že v Rusku hospitalizujeme oveľa častejšie ako inde vo svete. A chorí sú mladší, pretože naši starí občania sú veľmi disciplinovaní," uzatvára Popovičová.