Jednou z najodpornejších fráz posledných dní je konštatovanie, že prežívame "jedno z najťažších období od konca druhej svetovej vojny". V podstate to ani nie je slovný zvrat, ale zvratok. Neviem, kto s ním prišiel prvý, ale dnes ho v straníckych centrálach a v médiách používa už aj nábytok. (Ivan Brožík)

Jednoznačne nesúhlasím a tvrdím, že prežívame obdobie s najhlúpejšími politikmi od konca druhej svetovej vojny. Najhlúpejšími, civilizačne najprimitívnejšími - viď včerajší bontón premiéra u prezidentky a najmenej ľudskými.

Submisívne nič

Ešte nikdy sa do politiky vďaka výhre strany-nestrany nedostalo toľko jej prisluhujúcich podržtašiek, ako vlani po voľbách. Ľudia bez vlastného názoru, bez akýchkoľvek politických skúseností, bez schopnosti zbaviť sa svojej až patologickej submisívnosti k vodcovi.

Škoda slov

Ešte nikdy do slovenskej politiky nevstúpili ľudia, chodiaci na žúrky s mafiánmi a vrahmi. Dovolenkujúci s nimi. Fotiaci sa s nimi na fejsbúky.

Strana - nestrana

Ešte nikdy nebola na Slovensku pri moci koaličná strana, ktorá ani nie je politická strana. Traja koaliční partneri v kríze zvolávajú predsedníctva, republikové rady, najvyššie stranícke orgány. Jeden? Nič. Nemá koho zvolať, rokuje iba poslanecký klub, ktorý je do bodky vytvorený tými najsubmisívnejšími zo submisívnych.

Pionier v paláci

Na prijatí u hlavy štátu sa prezident správa ako pionierik pri fotografovaní počas sľubu a prštekmi gestikuluje svoje náhle emócie celému Slovensku. Ešte nikdy som nevidel žiadneho slovenského politika v prítomnosti ženy (nechajme bokom fakt, že ide o prezidentku) sadnúť si prvého.

Milionári hovoria o ťažkom období

Ešte nikdy som na Slovensku nepočul rozprávať miliardárov o tom, v akom ťažkom období žijeme. Nech idú niekam. Čo oni vôbec vedia o tom, ako sa žije ľuďom bez práce a bez pomoci, hoci aj v relatívne dobrom období. A nie v "najťažšom od druhej svetovej vojny".

Zavreli nás do koncentráku

Pod hrozbou pokút a väzenia nesmieme nikam. Oni si to riešia výnimkami. My nesmieme ani len na slnko do vlastnej záhrady. Oni môžu do Dubaja. Nesmieme si sadnúť do auta a ísť na rodný dom, oni môžu v čase zákazu vychádzania vo vládnych limuzínach vyvážať svoje konkubíny.

Bezhraničná drzosť

Ešte nikdy a to fakt už žijem dosť dlho, som na Slovensku nezažil takú drzosť a ignoranstvo voči občanom štátu. Na Slovensku toto nikdy nebolo. Od vojny to nebolo. Nedovolili si to ani boľševici na čele komunistov.

Mimochodom - po druhej svetovej vojne bolo naozaj ťažko. Ale ľudia sa tešili žiť. Teraz čakajú na smrť. bez práva čokoľvek proti tomu spraviť.  Jedine v tom je pravdivý ten zvratok, že "na Slovensku prežívame jedno z najhorších období od konca vojny."