OĽaNO ako dôvod uvádza, že nechcú návrat „mafie“, teda Smeru a Hlasu. V centrále hnutia však zrejme panujú obavy aj z niečoho iného. Je takmer isté, že Obyčajní ľudia by už volebný výsledok 25 percent nezopakovali. Podľa agentúry AKO by OĽaNO v marci získalo 13 percent, Focus hnutiu vo februári nameral len 10 percent.

Sám Igor Matovič je po Štefanovi Holom druhým najnedôveryhodnejším členom vlády. Neverí mu až 80 percent opýtaných.

Kollárovci

Ešte v horšej situácii než OĽaNO je Sme rodina, ktorá vo voľbách skončila so ziskom 8,2 percenta. V posledných mesiacoch sa hnutie pohybuje na hranici zvoliteľnosti a je možné, že v novom parlamente by už Boris Kollár nesedel.

Za ľudí

Potom je tu strana Za ľudí, ktorá sa do predčasných volieb tiež nijako nehrnie. Teoretická šanca strany uspieť v nich je ešte nižšia než v prípade Kollárovho hnutia.

Veronike Remišovej totiž reálne hrozí, že ak zostane vo vláde s Matovičom, v parlamente sa jej rozpadne poslanecký klub. „Ich hlavnou úlohou je teraz udržať stranu pokope, ak chcú pomýšľať na aspoň aký-taký výsledok vo voľbách,“ myslí si sociológ AKO Václav Hřích.



V opačnom prípade môže podľa neho Za ľudí čakať osud ĽSNS. Kotlebovci sú ďalší, ktorí by sa prípadných predčasných volieb mohli skôr báť. Po odchode krídla Milana Uhríka zo strany sa ĽSNS v prieskumoch prepadla.

Taktika SaS

Predseda SaS Richard Sulík celkom jednoznačne vyhlásil, že jeho poslanci by skrátenie volebného obdobia nepodporili. Premiér Matovič ho pritom pred dvoma týždňami v relácii Sobotné dialógy obvinil zo snahy rozbiť vládu a vyvolať predčasné voľby.

Predseda vlády dokonca uviedol, že má akési déjà vu, teda pocit, že toto isté zažil už pred 10 rokmi v časoch vlády Ivety Radičovej, ktorá napokon padla na hlasovaní o eurovale.



Václav Hřích z AKO si aj preto myslí, že ak dnes Sulík tak vehementne odmieta predčasné voľby, robí tak najmä preto, aby voliči pochopili, že nechce byť rozbíjačom ďalšej vlády. „Tentoraz to zahrali takticky veľmi dobre. Boli prví, ktorí povedali, že majú problém s vládou, ale zároveň dosť silne zdôrazňovali, že vláda môže fungovať aj bez nich,“ hovorí.

Ak by vláda naozaj padla a predčasné voľby by sa uskutočnili, SaS by na rozdiel od svojich koaličných partnerov mohla získať.

Skutočný víťaz

Skutočným víťazom krízy aj nových volieb by však s vysokou pravdepodobnosťou nebol Sulík, ale expremiér a predseda Hlasu Pellegrini. Peter Pellegrini po predčasných voľbách volá už dlhšie. Nič lepšie by sa jeho strane Hlas v aktuálnej situácii nemohlo stať.



Prieskumy ho favorizujú už dlho. Dnes má Pellegrini v parlamente 11 poslancov (odídencov zo Smeru). Ak by voľby dopadli tak, ako ukázal najnovší prieskum AKO, Hlas by v Národnej rade reprezentovalo 47 zákonodarcov.

Sám Pellegrini, ktorý je jedným z najdôveryhodnejších politikov v krajine, by mal reálnu šancu stať sa novým premiérom. „Hlas jednoznačne ťaží zo súčasného marazmu. Ak by vládna kríza trvala ešte dlhšie, mal by ešte lepší výsledok,“ dodáva Hřích.

Pellegrini preto aj so Smerom po predčasných voľbách volá. Smer by pritom taký dobrý výsledok ako v roku 2020 určite neuhral. Napriek tomu, šance Roberta Fica vstúpiť do vlády by po boku silného Pellegriniho vzrástli.

A čo progresívci?

Na scéne by sa zrejme objavil ešte jeden hráč – Progresívne Slovensko. Podľa AKO by v marci PS získalo už rovných osem percent. Aj progresívci podľa Hřícha ťažia z neschopnosti koaličných lídrov nájsť spoločnú reč.

PS napriek tomu v januári odmietlo ponuku Hlasu pripojiť sa k referendu za predčasné voľby, pretože tie by podľa strany v čase krízy nikomu nepomohli.