Keď sú predsedovia koaličných strán v exekutíve, Národná rada (NR) SR prestáva plniť kontrolnú funkciu a stáva sa vazalom vlády. Ak by opustili svoje miesta vo vláde a vrátili by sa do NR SR ako poslanci, znamenalo by to návrat k podstate parlamentnej formy vlády. V rozhovore pre TASR to uviedol expert na ústavné právo a člen predsedníctva mimoparlamentnej politickej strany Dobrá voľba Peter Kresák.

Zdôraznil, že podstatou parlamentnej formy vlády je jej skutočná zodpovednosť voči parlamentu a nie formálna lojalita poslancov vládnej väčšiny voči predsedom svojich politických strán vykonávajúcim exekutívne funkcie. „Kontrolnú funkciu vykonáva iba opozícia, ktorá je v menšine, a preto môže len upozorňovať, ale nemá možnosť vyvíjať reálne kroky, ktoré by ovplyvnili činnosť vlády,“ spresnil.

Kresák poznamenal, že demisia vlády a jej následné nové zostavenie je ústavne konformné. „Ak by prišlo k tomu, že by odstúpil predseda vlády, znamenalo by to, že padá celá vláda. Bolo by na politických stranách, aby našli nominanta, ktorý by mal za sebou podporu minimálne 76 poslancov a ktorý by predstúpil pred prezidentku so žiadosťou o zostavenie vlády,“ poznamenal s tým, že NR SR by musela do 30 dní schváliť aj nové programové vyhlásenie vlády.



Doplnil, že vláda, ktorá je v demisii na základe vyslovenia nedôvery parlamentom, má podstatne menšie kompetencie ako vláda, ktorá je v demisii na základe toho, že sa jej predseda vzdal svojej funkcie. „V prípade, ak by NR SR vyslovila vláde nedôveru, prezidentka je oprávnená kontrasignovať jej všetky dôležité rozhodnutia. Bez súhlasu prezidentky by neboli tieto rozhodnutia platné,“ zdôraznil Kresák.

Parlament má právomoc prijať ústavný zákon o skrátení volebného obdobia NR SR. „Muselo by prísť k tomu, aby sa 90 poslancov rozhodlo skrátiť funkčné obdobie, čo si viem predstaviť, ale tiež to má isté úskalia,“ podotkol. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na český príklad, kde bolo skrátenie volebného obdobia napadnuté na tamojšom ústavnom súde. „Nález súdu hovorí, že nie je možné skrátiť takýmto spôsobom funkčné obdobie parlamentu,“ zdôraznil s tým, že na Slovensku ešte takéto ustanovenie na Ústavnom súde (ÚS) SR nebolo napadnuté.

Ďalšou možnosťou na skrátenie volebného obdobia parlamentu je referendum. „Tam som ešte skeptickejší. Keby sa získal potrebný počet podpisov, prezidentka by sa zrejme obrátila na ÚS SR a požiadala by o odpoveď na otázku, či môže takéto referendum vyhlásiť. S veľkou pravdepodobnosťou môžeme očakávať, že odpoveď Ústavného súdu by bola negatívna. Ale aj keby bola pozitívna, je otázka, či by referendum prinieslo platný výsledok. A ak by aj bolo úspešné, ktovie, či by poslanci výsledok takéhoto referenda akceptovali,“ podotkol Kresák.