Vedci z Biomedicínskeho centra SAV, ktoré má laboratória v areáli zdravotníckej firmy Imuna v Šarišských Michaľanoch, budú testovať ruskú očkovaciu látku Sputnik V proti covidu na sterilitu. No šéf laboratórií by pri očkovaní uprednostnil mRNA vakcínu, teda buď Pfizer alebo Moderna, informuje portál 1pluska.sk.

S vírusmi, vakcínami a ich testovaním majú bohaté skúsenosti! Od čias najväčšej slávy Imuny sa však vývoj a spôsob výroby vakcín diametrálne zmenil. Podľa šéfa Biotechnologických laboratórií Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV) v Šarišských Michaľanoch Vladimíra Zelníka sú tie dnešné omnoho bezpečnejšie.

Ako konkrétne teda budeme na Slovensku testovať Sputnik V?

"Ak nato príde, mohli by sme túto vakcínu testovať napríklad na bakteriálne endotoxíny. Takéto kontaminácie by mohli byť veľmi nebezpečné.  Veď tu ide o bezpečnosť, aby pacient dostal bezpečný liek.  Štandardne robíme takéto testovania pre Imunu," vysvetľuje Zelník.

Ďalšie z nežiaducich kontaminácií môžu byť baktérie, preto sa robí skúška sterility. "Na to máme kompletné metodiky. A potom vieme zisťovať aj vybrané fyzikálno-chemické parametre," dopĺňa vedec.



Zelník dúfa, že sa podarí niečo urobiť aj pod tlakom COVID-ovej  situácie. Myslí si, že by sme tu mali mať výskumné centrum na prípravu vakcín. "Nemôžeme sa spoliehať vždy na to, čo nám bude ponúknuté z vonku. Musíme vedieť pohotovo zareagovať aj na Slovensku."

"Veď napríklad firma BionTech mala svoju mRNA platformu zameranú na onkologické ochorenia a zistili, že táto technológia sa dá použiť na vakcínu proti COVID-19. Chytil sa toho Pfizer a je z toho jedna z najúspešnejších vakcín," zamýšľa sa Zelník nad tým, že recept na vakcínu proti Covidu bola vlastne náhoda.

Vedec vysvetľuje, že v Británii mali strategický plán už od roku 2010, keď bola pandémia chrípky. Uvedomovali si, že sa budú vyskytovať aj iné novo sa objavujúce nákazy, ktoré sa môžu dostať až do pandemického stavu.



Pandémia SARS-CoV-1 zasiahla najmä východnú Áziu, ale Oxfordská univerzita už vtedy pripravovala platformu na báze adenovírusovej vektorovej vakcíny. Neskôr vymenili antigén a teraz môžu s AstraZeneca produkovať vakcínu proti COVID-u vo veľkom.

"Narozdiel od minulost sa dnes využívajú nové technológie. COVID nám pomohol v tom, že sme začali akceptovať aj vakcíny, ktoré sú robené na princípe nukleových kyselín, čo sú vakcíny od Pfizeru aj Moderny, teda mRNA vakcíny," hovorí Zelník.

Aký je rozdiel medzi vektorovou a mRNA vakcínou?

Princípom mRNA vakcín je, že neobsahujú oslabené ani inaktivované vírusy, ale iba časť genetickej informácie vírusu s návodom, ako vytvoriť kópie takzvaného spike proteínu S, ktorý je súčasťou koronavírus. Samotný S proteín ublížiť nemôže. Pri navodení imunitnej odpovede sa vytvoria protilátky, ktoré pri vniknutí skutočného patogénu do tela dokážu dať ľudskému organizmu pokyn, aby vytváralo ďalšie špecifické protilátky.

U vektorových vakcín je genetická informácia pre S proteín prenášaná pomocou vírusového nosiča, napríklad adenovírusu. Jej úlohou je takisto pripraviť telo na obranu voči infekcii.

Ktorá vakcína je teda lepšia? 

"Myslím si, že obidva prístupy majú svoje výhody. Mne sa teraz páčia mRNA vakcíny, lebo vo vakcinologickej praxi je to niečo úplne nové a v úvodzovkách je to najčistejšie. Adenovírusy môžu spôsobovať určité nežiaduce účinky. Vektorové vakcíny sú Sputnik V a od AstraZenecy, Pfizer/BioNTech a Moderna sú na princípe mRNA," uzatvára Zelník.