Komentár Petra Akopova (Ria.ru)

Elita USA, ktorá horlivo buduje globálny svetový poriadok, už stratila súdnosť a vnímanie reality. A teda aj pud sebazáchovy. To len urýchli jej pád a rozpad USA.

Donalda Trumpa vyhnali z Bieleho domu, ale vo Washingtone stále hľadajú a aj nachádzajú „ruskú stopu“. Boli odhalení ďalší agenti moskovského vplyvu. A to nie hocikde, ale v samotnej Atlantickej rade. V jednom z najdôležitejších amerických think tankov. Ten už od šesťdesiatych rokov minulého storočia slúži nielen americkej elite, ale aj NATO ako celku.

Táto „intelektuálna základňa“ je dobre známa aj v Rusku. A to až natoľko, že bola dokonca zaradená do zoznamu nežiaducich organizácií. Podľa ruskej generálnej prokuratúry totiž predstavuje hrozbu pre základy ústavného poriadku a bezpečnosti krajiny. A práve v tejto vplyvnej organizácii prepukol škandál.

Sú záujmy USA to isté, čo ľudské práva?

Dôvodom bol článok „Kontrola skutočného stavu vecí: Pokiaľ ide o Rusko, pozornosť by sa mala zameriavať na záujmy a nie na ľudské práva“. Jeho autormi sú starší analytici rady Emma Ashfordová a Mathew Burrows.



Samotný článok neobsahuje žiadne odhalenia. Je ale otvorenou výzvou pre novú americkú administratívu a jej ideologické princípy. Okrem toho je to výzva tých, ktorí by mali vo všetkých ohľadoch ospravedlňovať „stranícku politiku“.

Autori v súvislosti s prípadom upozorňujú, že „v skutočnosti by sa politika Washingtonu voči Rusku nemala zameriavať len na ľudské práva“. Mohlo by to podľa nich podkopať „ďalšie dôležité záujmy USA súvisiace s Ruskom“.

Zdôrazňujú, že rozpor medzi ľudskými právami a strategickými záujmami USA nie je nový. Na konkrétnych príkladoch z minulosti ale pripomínajú, že „problém ľudských práv nikdy netvoril jadro americko-ruských vzťahov. Tie sa zvyčajne zameriavali na konkrétne oblasti geopolitiky“.



Autori očakávajú, že nový prezident USA sa „bude pravdepodobne mimoriadne naliehavo venovať oblasti ľudských práv v snahe dištancovať sa od zahraničnej politiky Donalda Trumpa“. Práve v tom treba byť podľa nich opatrný.

Sankcie voči Rusku sú neúčinné

Ashfordová a Burrows zdôrazňujú, že minulé pokusy o za porušovanie ľudských práv boli relatívne neúspešné. Nespôsobili vážnejšie hospodárske škody a nijakým spôsobom neovplyvnili politiku Kremľa.

Naopak, zameranie na ľudské práva vrazilo klin medzi USA a Európu. Napríklad americké sankcie proti nemeckým energetickým spoločnostiam. A hlavne, Kremeľ opakovane prízvukoval, že disidenti ako Alexej Navaľnyj sú iba zbraňou CIA. „Nové sankcie tak pravdepodobne len uľahčia ruským štátnym médiám očierňovať opozíciu. Na čo dávať ďalšie argumenty v boji proti farebným revolúciám“, píšu analytici z Atlantickej rady.

Je pád Putina pre USA vôbec výhodný?

„Demokratizácia Ruska nemusí byť aj nevyhnutne prospešná pre zahraničnopolitické záujmy USA. Navaľnyj je predsa otvoreným nacionalistom. Je známe, že súhlasí s Putinom v mnohých otázkach zahraničnej politiky. Podporil prevzatie Krymu a vyslovil rasistické a islamofóbne poznámky," vraví štúdia.

Zmeny režimu ukazujú, že nie vždy vedú i k zmene smerovania zahraničnej politiky. Okrem toho vždy existuje riziko politickej neistoty. Čo podľa autorov neveští pre jadrovú mocnosť akou je Rusko nič dobré.



Dôraz na „ľudské práva“ môže len posilniť presvedčenie Rusov, že USA aj v ich krajine „podporujú demokraciu“. „Obavy o ľudské práva by mali ustúpiť životne dôležitej potrebe stabilizovať vzťahy,“ myslia si Ashfordová a Burrows. Zároveň vidia len veľmi málo nádeje na zlepšenie vzťahov. Stabilizáciu ale považujú za stále lepšiu než zachovanie súčasného stavu.

Americkí realisti navrhujú

Po prvé. Odmietnuť ďalšie sankcie. Na druhej strane by si však mali politici ponechať priestor na opatrenia v prípade obzvlášť dôležitých problémov. Napríklad zasahovania do volieb.

Po druhé. Realistický prístup. Tu sa oplatí atlantických analytikov citovať: „Vzťahy medzi USA a Ruskom boli príliš dlho založené na fantázii. Domnievajúc sa, že Rusko možno nejakým spôsobom zmeniť na západnú liberálnu demokraciu. Nádej na transformáciu alebo ukončenie porušovania ľudských práv je mizivá. Rusko nie je krajinou, ktorú možno potrestať. Je to mocná autokracia so schopnosťou celosvetovo podkopať americké záujmy. To neznamená, že by politici mali ignorovať správanie Ruska. Len sa musia zamerať na konkrétne záujmy USA. Ako strategická stabilita, nešírenie zbraní a pokračujúce konflikty ako ten v Sýrii“.



Po tretie. Propagačné akcie. Odborníci Atlantickej rady pripúšťajú, že politika USA voči Rusku sa stala represívnou. „Hoci sú sankcie zdanlivo formulované ako obmedzenie alebo nátlak, existujúci rámec neponúka žiadny skutočný spôsob, ako ich zrušiť. Aj keď sa ruské správanie zlepší. Politická zbraň sa tak mení čisto na odvetu. Nedáva Rusku nijaký podnet na zmenu postoja“. Ashfordová a Burrows namiesto toho navrhujú „neprekročiteľné červené čiary v kľúčových otázkach a spolu s nimi stimuly na zmenu správania Ruska. Od zrušenia sankcií až po návrat do skupiny G8“.

Zmeniť Rusko je nemožné

Povzbudenie v podobe návratu Ruska do G8 je ozaj vtipné. Je nielen že neprijateľné, ale pre Rusko aj nebezpečné. Autori návrhu sú realisti. Zároveň aj pragmatici. Navrhujú vnímať realitu takú, aká je. A budovať vzťahy s Ruskom na jej základe. Vrátane historických skúseností.

Aby nedošlo k omylu. Ashfordová a Burrows nie sú žiadni priatelia Ruska. Aj podľa nich „Putin zabíja novinárov a aktivistov“. Pripúšťajú však, že USA ho . Najmä „v hre na ihrisku ľudských práv“. Hoci sa to považuje v dnešnej americkej dobe za strašný hriech.

Rozhorčenie rusofóbov

Len pár dní po uverejnení článku sa stalo neočakávané. „Kolektív autorov“ Atlantickej rady otvorene protestoval proti jeho záverom. „Ako si to vôbec mohli dovoliť zástupcovia rešpektovanej inštitúcie?“

https://www.hlavnydennik.sk/2021/03/11/doktor-ktory-studoval-na-mit-vyvracia-covid-hoax/

Dvadsaťdva vedcov spolupracujúcich s Atlantickou radou sa od Ashfordovej a Burrowsa rázne dištancovalo. „Ich článok je založený na mylnej predstave, že ľudské práva a národné záujmy navzájom nesúvisia. V skutočnosti boli a zostávajú otázky ľudských práv v jadre politiky USA voči Rusku. My, dolu podpísaní, nesúhlasíme s argumentmi a hodnotami uvedenými v článku. Považujeme ich za neprijateľné,“ vyhlásili.

Jeden z nich išiel ešte ďalej. „Takéto postoje dávajú Putinovi signál, že si môže robiť, čo sa mu zachce. Vrátane zabíjania politických oponentov a napadnutia územia susedov“. A okamžite našli i objednávateľa tohto počinu.

Emma Ashfordová totiž pôvodne pôsobila v Inštitúte Cato. Financuje ho miliardár a republikán Charles Koch. Ten Koch, ktorý sa zasadzuje za zníženie zasahovania USA v zahraničí. Republikán a izolacionista, kto vie, či nie priamo podporovateľ Trumpa. Že počas piatich rokov venovalo Atlantickej rade 4,5 milióna dolárov nie je podstatné. Podľa rusofóbov je „trójskym koňom so snahou zničiť hodnoverné inštitúcie“. Podľa nich sú jeho názory totožné s ruskými. „Brať peniaze od Kremľa je neslýchané!“

Bývalý prezident Estónska Toomas Ilves dodáva: „Ľudia, ktorí niečo vedia o Rusku, sa musia dištancovať od lákavých izolacionistických lokajov, ktorí sú financovaní Kochmi. Tými, ktorí tvrdia, že USA by sa nemali obávať porušovania ľudských práv v Rusku“.



Vedenie Atlantickej rady sa autorov oficiálne zastalo. Viceprezident organizácie však napísal, že osobne nesúhlasí s Ashfordovou a Burrowsom. Je pevne presvedčený, že ľudské práva sú súčasťou záujmov národnej bezpečnosti USA. Rešpektuje ale ich „právo na názor“.

Odporcovia zdôrazňujú, že nemožno spochybniť nedotknuteľný zväzok ľudských práv a národných záujmov USA. „Keď hovoríme o boji za ľudské práva, máme na mysli národné záujmy Ameriky. Kto si to nemyslí, súhlasí s Moskvou a vo washingtonskej slušnej spoločnosti nemá miesto,“ rozhorčujú sa.

Rusko sa len spokojne prizerá

Pre Rusko je takýto vnútorný stret len prospešný. Keď sú plaché pokusy hlasu rozumu v USA dusené hneď na začiatku, svedčí to o jedinej veci. Elita USA, ktorá horlivo buduje globálny „americký poriadok“, ktorej vplyvnou časťou je i Atlantická rada, stratila súdnosť a vnímanie reality. A teda aj pud sebazáchovy. To znamená, že nedokáže rozlíšiť medzi propagandou a geopolitikou. Agitáciou a skutočnými národnými záujmami



Skutočné americké národné záujmy vo svete nemajú nič spoločné s propagáciou témy ľudských práv. Alebo bojom za LGBT. Pričom tu nejde len o Rusko ale aj Čínu.  Už nejde o nástroj, ale o jeho samotnú podstatu. Ide o snahu pripraviť americkú zahraničnú politiku dokonca i len o možnosť uvažovať reálne a pragmaticky. A to už je len krok od otvoreného priznania, koho záujmy vlastne presadzuje. Že ide o záujmy nadnárodnej atlantickej elity.

Skutočnými ruskými agentmi sú globalisti odtrhnutí od reality

Ako sa vraví, „slepý ďaleko nedôjde“. Po úplnom odtrhnutí sa od reality americkí kozmopoliti len urýchlia kolaps svojho globálneho projektu. A s ním aj USA ako národného štátu.

V tomto zmysle sú skutočnými „ “ Moskvy práve autori kolektívneho protestného vyhlásenia. Tí, ktorí v banálnom texte videli pokus o základy potreby realizmu vo vzťahoch s Ruskom. Ich strach z reality a túžba zakázať čo i len diskusiu o nej naznačujú, že „pacientovi už nemožno pomôcť“.