Žiaci sa na Slovensku vyučujú online už takmer rok. Za toto obdobie si museli zvyknúť na veci, ktoré by ich predtým nenapadli ani vo sne. Napríklad aj to, že počas ich skúšania učiteľkou budú musieť mať na očiach rúško. Áno, na očiach!

Prikázať dieťaťu dať si na oči rúško počas jeho skúšania cez online vyučovanie zrejme nie je bežnou praxou, napriek tomu sa to stalo. Túto smiešne desivú vec si všimla jedna mamička, ktorej dcéra bola práve učiteľkou skúšaná, informuje o tom portál 40plus.sk.

Rúško na očiach malo zabrániť tomu, aby žiak počas skúšania podvádzal

Na otázku, čo to má znamenať dcéra matke povedala, že počas online vyučovania bola práve skúšaná a pani učiteľka si želala, aby mala cez oči rúško čím sa zabezpečí, že nebude čítať svoje odpovede z ťaháku. Zdesená matka sa rozhodla, že učiteľke napíše list, na ktorý dostala aj odpoveď.

Dobrý deň, pani XY,

ďakujem, že ste mi napísali a tiež za vašu otvorenosť. Je ťažké obmedziť v tomto režime akékoľvek možnosti na podvádzanie alebo odpisovanie. Tiež je veľmi obtiažne zabezpečiť férovosť a rovnaký prístup k žiakom.

Preto si myslím, že použiť rúško na oči je jednou z možností, ako si môžeme preveriť vedomosti žiakov bez toho, aby žiaci čerpali informácie pri skúšaní z prezentácie knihy alebo zošita.

Takto nám to funguje aj na iných vyučovacích hodinách, a nemyslím si, že by s tým mohol nastať u detí problém.

Spôsob skúšania žiaka s rúškom na očiach je nedôstojný a hraničí si šikanou

Koronakríza sa podpísala aj na detskej psychike, pretože deti tým, že nie sú v kolektíve zažívajú veľmi ťažké obdobie. V podstate oveľa viacej času musia tráviť za počítačom, ktorý ich oberá o styk sa kamarátmi a tým aj o ich detstvo. Navyše, prekrytie si očí počas skúšania už hraničí so šikanou zo strany učiteľa. Žiak tým akoby strácal jeho dôveru a podporu v ťažkých časoch. Ako sa môže podpísať takéto správanie učiteľa na psychike žiaka?

„Zaskočil ma už samotný tón odpovede od pani učiteľky. Oceňujem jej úprimnosť a otvorenosť, že jej ide o férovosť a overenie poznatkov, čo sa však usiluje dosiahnuť pomocou obmedzení,“ konštatuje psychológ Martin Miler. „Máme tu v niečom podobnú situáciu ako pred sto rokmi. Aj vtedy svet bojoval s pandémiou. Za tých sto rokov sme ale prišli na to, že či vedomosti máme, alebo nemáme, nie je nám to nič platné, ak sú pošramotené naše emócie. A o tie ide aj v tomto prípade,“ dodáva psychológ.

„Mne sa už samotná predstava toho, že mám niečím zakryté oči a pri tom mám odpovedať, nepáčila. Napriek tomu som si to na chvíľu skúsil a bolo to naozaj nepríjemné. Chápem, že deti sú vynaliezavé a učitelia potrebujú hľadať spôsoby, ako sa s tým vysporiadať, ale tento spôsob je nedôstojný. Možno by bolo lepšie budovať v deťoch nielen vedomosti, ale aj osobnosť, sebahodnotu, sebaúctu, sebavedomie. Nie som si istý, či to ide s rúškom cez oči,“ konštatuje Miler, ktorý by tak trocha s dávkou nadsázky navrhol, aby pani učiteľka učila s rúškom na očiach. Ona predsa už svoj predmet už ovláda, a tak by s tým nemala mať žiadny problém.

„Môžu byť však také deti, ktoré síce nemajú problém s vedomosťami, ale prekryté oči v nich môžu vyvolať tak silný pocit úzkosti, že z pamäti žiadne poznatky nevydolujú,“ pridáva psychológ.