Ministerstvo zdravotníctva nad samovraždou šikanovaného zamestnanca zatvára oči
Pred pár dňami otriasla Ministerstvom zdravotníctva tragédia. Zastrelil sa riadiaci pracovník z Národného ústavu detských chorôb v Košiciach. Bude mať jeho zúfalý čin nejakú dohru? Zatiaľ to vyzerá tak, že nie.
Krátko po nepochopiteľnom (?) čine sa vynorilo množstvo informácií o tom, ako bol mladý muž na pracovisku svojimi nadriadenými šikanovaný. Zodpovedný za dusnú atmosféru v ústave mal byť údajne nový riaditeľ, vyštudovaný lesník Peter Magát. Toho odchádzajúci minister zdravotníctva Marek Krajčí dosadil na post bez udania dôvodu z minúty na minútu,
informuje portál ereport.sk.
Exriaditeľ o šikne svojho podriadeného vedel, nedokázal jej však žiadno zabrániť
Riaditeľ technického úseku Norbert N. pracoval v ústave dlhé roky. Svoj život ukončil v pondelok strelnou zbraňou, ktorú mal v legálnej držbe. Jeho zdrvení spolupracovníci uviedli, že z odvolaným riaditeľom Ladislavom Kuželom tvorili dobrý tím.
„Nebol to len spolupracovník, ale aj blízky priateľ. Keď toľko spolu pracujete a v takých náročných podmienkach, tak to vedie aj k bližším vzťahom. Bol ten typ človeka, ktorý vedel čeliť vždy problémom. Doteraz to neviem rozdýchať. Bol technický vedúci na úseku, kde problémy boli doslova 24 hodín 7 dní v týždni. Či to bola sobota, nedeľa večer, dovolenka, vždy keď bolo niečo dobehol osobne. Nedelegoval prácu na iných. Bol to jeden plne zodpovedný, akčný, mladý muž,” zaspomínal si so smútkom bývalý riaditeľ ústavu Ladislav Kužela, ktorý o jeho trápení na pracovisku vedel.
Prečo mlčí?
„Priznávam, riešil aj to, že porovnával, keď sme my robili aká bola atmosféra a akým spôsobom sa s ním jednalo teraz. Áno, čo viem pracovnú pohodu nemal,“ dodal Kužela, ktorému sa Norbert s problémami na pracovisku zdôveroval. Aj Norbertovi spolupracovníci tvrdia, že bol neadekvátne napomínaný. Mnohí po vymenovaní nového riaditeľa Petra Magáta v ústave skončili, pretože s ním odmietli spolupracovať. Ministerstvo zdravotníctvo na otázku, či bude prípad skloňovanej šikany na pracovisku riešiť a prešetrí ju, mlčí.
„Straty akéhokoľvek ľudského života je nám nesmierne ľúto,“napísala portálu ereport.sk hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.
Prečo neodišiel šikanovaný Norbert z práce sa nevie, riešil to svojou smrťou
Podľa psychiatričky Danici Csaisovej je šikana na pracovisku dnes už bežná, no väčšinou sa nad ňou zatvárajú oči. „Vyskytuje sa v rôznych podobách. Od psychického teroru až po fyzické útoky. Týka sa to najmä žien. Čelia rôznym sexuálnym narážkam, až po nenápadné dotyky na prsiach a intímnych partiách. Ako sa tomu brániť? Ťažko. Zrejme len odísť,“ konštatuje psychologička.
Dodáva: „K bossingu máme často povrchný postoj. Samovražda je krajné riešenie. Je otázka, prečo to ten človek spravil a neriešil to iným spôsobom. Prečo neodišiel z práce, prečo to ďalej znášal, ťažko povedať. Sú ľudia čo si nevedia poradiť. Nemajú radi zmeny. Keď začnú v jednej práci už ostávajú. Nevedia sa k zmene odhodlať. Keď sú muži vystavení takejto forme správania od svojich nadriadených, tak ťažko o tom rozprávajú. Ženy sa skôr zdôveria, ale muži sa za to hanbia. Možno si myslel, že keď bude usilovne pracovať, nebude si to všímať prestane to, lebo toho druhého to prestane baviť.“ V Zákonníku práce nie je šikanovanie presne zakotvené, no dá sa považovať za špecifický druh zneužitia práva. Pracovnoprávne vzťahy musia byť v súlade s dobrými mravmi.
Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov: „Všeobecne sa pod diskrimináciou v pracovnom práve rozumie akékoľvek rozlišovanie, vylúčenie alebo uprednostňovanie založené na diskriminačných znakoch, ktorých cieľom je ohroziť alebo úplne znemožniť rovnaké možnosti zamestnancov, alebo rovnaké zaobchádzanie s nimi v pracovnoprávnych vzťahoch. Diskriminácia primárne spočíva v tom, že diskriminovaný zamestnanec je nositeľom určitého znaku a v prípade, ak je zamestnanec prenasledovaný z iného dôvodu, nemôže ísť o diskrimináciu, ale môže sa jednať o šikanovanie,” vysvetlila pre eReport advokátka Zuzana Kresak
. Problém nastáva ak sa škodlivé správanie opakuje minimálne raz do týždňa po dobu šesť mesiacov: „Za možnosti právnej ochrany šikanovaných zamestnancov môžeme považovať skončenie pracovnoprávneho vzťahu, podanie podnetu na inšpektorát práce, žaloba, návrh na začatie konania o priestupku a v trestnoprávnej rovine podanie trestného oznámenia,“ vysvetlil právne možnosti poškodeného advokát Martin Berec.
Samovražda Františka Böhma: „Prečo mu po zadržaní nechali policajti jeho zbrane? pýta sa Šátek
Samovražda Františka Böhma, kľúčového svedka v prípade nebohého Milana Lučanského, vyvoláva viaceré otázniky. Prečo mal doma zbraň nechápe ani bývalý vyšetrovateľ Jozef Šátek.
Čítať ďalej
14 | 02 | 2021
|
Jozef Uhlárik