Každému, kto disponuje elementárnou mierou súdnosti, je jasné, že príčina krízy je úplne inde. Je ňou krajne neprijateľný štýl vládnutia premiéra Igora Matoviča. Ten miesto toho, aby moderoval prípadné strety záujmov svojich koaličných partnerov a vyvažoval ich, sa stal naopak „generátorom“ týchto konfliktov, je presvedčený Michelko v úvode.

Deštruktívny štýl

V posledných mesiacoch bolo jasné, že štýl premiéra Igora Matoviča je extrémne deštruktívny a zásadným spôsobom ohrozuje funkčnosť koalície. Pred necelým rokom už každý mohol plus-mínus tušiť, čo od neho možno očakávať, no ukázalo sa, že skutočnosť hlboko predčila aj tie najhoršie očakávania.

Igor Matovič vo funkcii nevyrástol, práve naopak, jeho necnosti sa ešte viac prehĺbili. Čo je však ešte podstatnejšie, zásadným spôsobom sa zmenilo jeho postavenie. Keď bol opozičným poslancom, jeho skoro polročná absencia v parlamente nikomu neprekážala, práve naopak, rapídne sa tým zvýšila úroveň politickej kultúry v parlamente.

Trvalý konflikt

Permanentný a ostrý konflikt medzi Richardom Sulíkom a Igorom Matovičom je plný veľmi silných rečí. Matovič ho už spolu s prezidentkou Zuzanou Čaputovou poslal kopať hroby pre tisíce mŕtvych, ktorých majú obaja na svedomí, počas rozhlasového vysielania nazval svojho ministra hospodárstva idiotom, ktorý nedokáže za viac ako mesiac nakúpiť testy a eskalácia obvinení vygradovala nepriamym obvinením Richarda Sulíka z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, pretože spôsobil pád vlády Ivety Radičovej.

Je jasné, že takáto frekvencia „podrazov“ nemohla zostať len tak bez odozvy. Richard Sulík všetky útoky trpel s „kľudom Angličana“, ale falošné spájanie jeho osoby so zodpovednosťou za smrť novinára bolo už ťažko za čiarou, a tak vybuchol.

Bolo jasné, že sa takto už ďalej nedá. No a práve v tom čase Igor Matovič hrubo ponížil ďalšieho koaličného partnera - stranu ZA ĽUDÍ, ktorej veto na nákup ruskej vakcíny Sputnik V zbabelo a zároveň ostentatívne ignoroval.

Zbabelo a ostentatívne

Zbabelo preto, že nákup vakcíny Sputnik V prebiehal v poloutajenom režime, koaliční partneri sa o ňom dozvedeli z médií a ostentatívne preto, lebo na košickom letisku, kde zásielka pristála, zvolal improvizovanú tlačovku, na ktorej znova zaútočil na svojho koaličného partnera. Poslanecký klub Za ľudí donútil predsedníčku strany Veroniku Remišovú k činu.

No a práve vtedy Richard Sulík zavetril možnosť na frontálny útok voči premiérovi Igorovi Matovičovi. Bohužiaľ, nereálne odhadol svoje sily, presnejšie povedané silu a odhodlanosť svojho spojenca v boji s Igorom Matovičom. Richard Sulík veľmi skoro pochopil, že s takým spojencom, ako je strana ZA ĽUDÍ nemôže ísť na hranu.

Vzbura sa tak nateraz skončila, ale správnejšie by sme mali konštatovať, že bojujúce strany si len vybrali oddychový čas. Príčina koaličnej krízy totiž odstránená nebola. Hralo sa len o to, ako-tak bez straty vážnosti dohrať tento part.

Kompromis ktorý nemohol uspokojiť

Kompromis, ktorý bol prijatý, nikoho dlhodobo nemôže uspokojiť. Minister zdravotníctva Marek Krajčí je v tejto hre len pešiak. Niekto koho museli obetovať, aby sa vôbec mohlo ísť ďalej. Iste, politická zodpovednosť za nezvládnutie pandemickej situácie padá na jeho hlavu. Síce nie je ideálnym krízovým manažérom, ale táto vládna kríza je o niečom úplne inom.

Nakoniec teda formát kompromisu bude nasledovný. V čase, keď sa už bude vakcínou Sputnik V očkovať, minister zdravotníctva Marek Krajči abdikuje. S najväčšou pravdepodobnosťou predsedníčka zdravotníckeho výboru Jana Cigániková zo SaS príde o svoj post, ktorý naopak zaujme práve odvolaný minister zdravotníctva Marek Krajčí.

SaS tak obetuje predsedníctvo jedného výboru, zrejme bez náhrady. Naopak hnutiu OĽANO ostane rezort zdravotníctva a zároveň získa jeden parlamentný post navyše, čo bude môcť dokonca vydávať za svoj úspech, pretože krízu nielen ustáli, ale dokonca posilnili svoje pozície na úkor SaS.



No a strana SaS zase bude hovoriť, že sa jej podarilo donútiť koaličného partnera k vyvodeniu politickej zodpovednosti.

Nič sa nevyriešilo, len sa hľadajú nové spojenectvá a pat je len dočasný. Ak by horizont vládnutia bol už iba pol roka, tak to „doklepú“ do konca, ale šanca, že tento model vydrží ďalšie tri roky, sa blíži nule.