Expolitik Ján Figeľ podal podnet na generálnu prokuratúru za to, že veriaci nemôžu navštevovať kostoly a chrámy. Podľa neho sú tým obmedzované ústavné práva. V podnete uvádza viaceré porušenia zákona aj ústavy.

Ján Figeľ podal 8. marca podnet generálnej prokuratúre. Nielen za predĺženie núdzového stavu, ale najmä za zákaz navštevovania kostolov a chrámov veriacimi, čo je porušením ich ústavného práva.

Na čom sa uzniesla vláda

Podľa Figeľa vláda na zasadnutí 5. februára 2021 prijala Uznesenie č. 77 (uverejnené v Zbierke zákonov pod číslom 49/2021 Z. z.) k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu. Urobil tak podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Obmedzila práva občanov s účinnosťou od 8. februára 2021.

Obmedzila slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 8. februára 2021 v čase od 05.00 hod. do 01.00 hod. nasledujúceho dňa, do odvolania. Najneskôr však do konca núdzového stavu opakovane predĺženého týmto uznesením, teda uplynutím 19. marca 2021.

Vláda odporučila hlavnému hygienikovi prijať vyhlášku, ktorou zabezpečí realizáciu obmedzení podľa tohto uznesenia vlády uzatvorením príslušných prevádzok, na ktorých návštevu sa nevzťahuje výnimka z obmedzenia zákazu vychádzania. A zákazom podujatí, na ktoré sa nevzťahuje výnimka z obmedzenia zákazu vychádzania.

Účasť veriacich na bohoslužbách v kostoloch nie je verejným podujatím

Figeľovi sa nepozdáva aj to, že tento zákaz sa vzťahuje aj na usporadúvanie bohoslužieb či iných obradov v kostoloch- A to v kontexte významu slovného spojenia hromadné podujatie.

„Sloboda prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie sám alebo spoločne s inými či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, či zachovávaním obradov tvorí súčasť základného práva na slobodu náboženského vyznania podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,“ píše sa v podaní.

Figeľ cituje hneď päť článkov ústavy, v ktorých má občan právo zúčastňovať sa na bohoslužbách. „Zákaz uskutočňovania bohoslužieb ako aj obradov v podobe hromadného podujatia zasahuje do práva na slobodu náboženského vyznania tak, ako ho definujú články Ústavy SR ako aj Dohovoru,“ píše sa v podaní.

Nebolo právne možné vyhláškou zakázať uskutočňovania bohoslužieb

Figeľ uvádza, že podľa jeho názoru je tento zásah do práva na slobodu náboženského vyznania neoprávnený, a preto odporuje viacerým ustanoveniam Ústavy a Dohovoru.

„Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu povzniesol práva, ktoré sú zaručené článkom 9 (čo platí aj platí pre čl. 24 Ústavy SR), na základné kamene demokratickej spoločnosti a jedny z najdôležitejších prvkov tvoriacich identitu veriacich a ich spôsobu života. Obmedzenia možností veriacich ľudí stretávať sa alebo inak prejavovať svoju vieru, sami alebo spoločne s ostatnými, nastoľuje problém dodržania článku 9 Dohovoru,“ píše v podaní.

„Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. nezaraďuje právo na slobodu náboženského vyznania medzi základné práva a slobody, ktoré by bolo možné za núdzového stavu v čase pandémie obmedziť. To však zároveň znamená, že Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. výslovne nepripúšťa možnosť obmedzenia práva na slobodu náboženského vyznania počas núdzového stavu vyhláseného z dôvodu pandémie,“ píše ďalej.

Podľa Figeľa nebolo právne možné vyhláškou obmedziť právo na slobodu náboženského vyznania zákazom uskutočňovania bohoslužieb či iných obradov v kostoloch formou zákazu usporadúvania hromadných podujatí.

„Nakoľko sa tak stalo, je zrejmé, že zákaz usporadúvania bohoslužieb či iných obradov na podklade § 4 ods. 1 Vyhlášky nemá žiadny právny základ, a preto odporuje čl. 9 ods. 1 a 2 Dohovoru čl. 24 ods. 2 a 4 Ústavy SR ako aj čl. 5 ods. 4 Ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. Okrem toho zákaz konania bohoslužieb či iných obradov ako hromadného podujatia vyplýva z označeného ustanovenia Vyhlášky iba všeobecne, čo odporuje požiadavke na jeho jasnosť a presnosť, čo tiež dokazuje nesúlad dotknutého ustanovenia Vyhlášky s čl. 9 ods. 1 a 2 Dohovoru ako aj čl. 24 ods. 2 a 4 Ústavy SR,“ podotýka Figeľ.

Nebola preukázaná primeranosť zákazu bohoslužieb či iných obradov

Podľa je názoru nebola preukázaná primeranosť zákazu bohoslužieb či iných obradov v podobe hromadného podujatia vo vzťahu k cieľu, ktorým je ochrana verejného zdravia žiadnou odbornou analýzou, ktorou by sa preukázalo šírenie vírusu aj za dodržiavania potrebných protiepidemických opatrení.

Rovnako nebola preukázaná potreba zákazu bohoslužieb či iných obradov v regiónoch, v ktorých bol na podklade výsledkov plošného testovania či skríningu preukázaný nízky počet nakazených osôb. Podnet podal Figeľ generálnej prokuratúre preto, lebo on nie je oprávnený iniciovať konanie pred Ústavným súdom, ale generálny prokurátor áno.

Generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi navrhuje, aby sa obrátil na ústavný súd s návrhom na vyslovenie nesúladu § 4 ods. 1 Vyhlášky s čl. 24 ods. 2 a 4 Ústavy SR, čl. 9 ods. 1 a 2 Dohovoru ako aj čl. 5 ods. 4 Ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. Poukazujeme pritom aj na plynutie lehôt podľa § 193 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.