Zdroj: financnenoviny.com

 Vulgarizmus alebo   tiež vulgarita alebo sprosté slovo, je slovo, ktoré vyjadruje negatívne a silne emotívny postoj k veci či človeku, voči ktorým je smerované. Za posledné desaťročie vulgárne slová vo verejnom jazyku presadili politici a osoby, ktoré im asistujú.

Používanie sprostých slov v písanom aj hovorenom prejave je väčšinou spoločnosti považovanéza nevhodné. Vulgarity sa používajú ako nadávka alebo ako prostriedok na uvoľnenie vnútorného napätia (nadávok), prípadne i pre ich používanie pri významových konotácie v texte. V slovenskom jazyku sa sprosté slová takmer výhradne týkajú tabuizovaných tém, ktorými sú sexuálne správanie a vylučovanie moču alebo stolice.

Skladbu vulgárnych výrazov určuje súbor sociolektov  ako sú slang, žargón, argot, či ľudový jazyk, a štylisticky redukovaná slovná zásoba na vulgarizmy, vulgárne výrazy, obscénny slovník, obscénny jazyk, disfemizmus, či eufemizmus.

Pojem slang pochádza z anglického jazyka. Je to skupina slov alebo nových významov existujúcich slov používaných v rôznych skupinách.

Žargón, pojem z francúzskeho jazyka jargon. Je to  sociolekt, ktorý a od všeobecne hovoreného jazyka líši špecifickou slovnou zásobou a frazeológiou, expresivitou obratov a zvláštnym použitím slovotvorných prostriedkov, nemá však svoj vlastný fonetický a gramatický systém.

Pojem vulgarizmus pochádza z latinského slova vulgaris . Ide o hrubý,  jednoduchý jazyk pozostávajúci z vulgárnych výrazov ľudí, más a davov. Pojem vulgarizmus má k blízko k pojmu nadávka. Nadávkou je napríklad slovné spojenie “psychopatické hovno”. Tabuizovanou témou slovenského jazyka je práve, ako sme uviedli vyššie,  sexuálne správanie a vylučovanie moču alebo stolice.

Nadávka je úmyselne hanlivé alebo urážlivé pomenovanie alebo oslovenie. Niekedy ide o označenie osoby, inokedy abstraktného alebo reálneho objektu, procesu alebo miesta, ale nadávka tiež môže pôsobiť ako prosté vyjadrenie emócie podobne ako citoslovce, alebo napodobenie tohto vyjadrenia. Môže slúžiť na podporu nejakého úsilie a tiež k uvoľneniu stresu. Môže byť použitá osobou ktorá trpí nedostatkom pozornosti k zvýrazneniu sa v kolektíve. Používa sa zvyčajne ako súčasť slovného osobného útoku, teda môže byť aj aktom agresie alebo provokácia, podobne ako vrčanie alebo štekanie u zvierat, alebo podobne ako posmešok.

Ako nadávky sa často, ale nie výlučne, používajú sprosté slová. K použitiu nadávky je vždy potrebné interpreta, ale nie vždy aj adresáta. Opakované používanie nadávok môže byť symptómom duševné choroby, teda napríklad Touretteov syndróm, ale tiež znakom istého druhu spoločenského prostredia alebo všeobecne zaostalosti. Nadávky sa líšia odborovo aj regionálne, čo niekedy komplikuje vzájomnú komunikáciu.

Tourettov syndróm je vrodené neuropsychiatrické ochorenie. Začína zvyčajne v detstve, najčastejšie vo veku okolo 6-7 rokov, a prejavuje sa pohybovými a zvukovými tikmi. Často sa tiež vyskytujú pridružené poruchy správania. Ochorenie nesie názov francúzskeho neurológa Georgesa Gillesa de la Tourettea, ktorý v roku 1885 priniesol prvý ucelený popis choroby.

Psychológovia sa zhodujú na to, že ak ľudia slovne útočia na všetkých je to dôsledkom komplexov z detstva. Slovného agresora mohli v detstve ponižovať, molestovať, alebo biť. Tento komplex osoba s komplexmi z detstva kompenzuje útokmi na všetkých.