Hodnota dôveryhodnosti (Pavol Janík)
10 | 03 | 2021 I sefredaktor
Vzhľadom na to, že už tri desaťročia do e-mailovej schránky dostávam senzačné informácie, kto z prominentov verejného života, napríklad spomedzi hercov, bol eštebák, pričom určite nie som jediným adresátom týchto zaručene nezaručených správ, pokladám za vhodné vniesť do tejto problematiky trocha svetla a najmä zdravého rozumu.
Podľa všeobecne známej a verejne dostupnej legislatívy: Kategórie rezident, agent, informátor, držiteľ prepožičaného bytu alebo držiteľ konšpiračného bytu sú kategóriami vedomých spolupracovníkov. Je to výrazne uvedené aj v záhlaví príslušných protokolov Ústavu pamäti národa.
Skompromitovať
V rámci snahy niekoho skompromitovať sa však okrem iného zámerne prehliadajú skratky a pojmy, ktoré dokumentujú, že určité osoby boli predmetom záujmu tajnej služby bez toho, aby o tom vedeli. Napríklad – PO (preverovaná osoba), NO (nepriateľská osoba), D (dôverník), KTS (kandidát tajnej spolupráce).
Pozrime sa na uvedené kategórie zbližša na základe rešpektovaných publikovaných prameňov encyklopedického charakteru. Preverovaná osoba sa najčastejšie mala stať určenou osobou, teda nositeľkou štátneho tajomstva.
Dôverník sa nezaväzoval k spolupráci a nepoznal krycie meno, pod ktorým viedli jeho zväzok. Spravidla išlo o spoločensky vyššie postavené osoby, s čím súvisí aj kategória oficiálnych stykov s vedúcimi činiteľmi štátnej správy, rôznych organizácií, podnikov, inštitúcií a médií.
Kandidát tajnej spolupráce bol občan, ktorého chceli získať ako tajného spolupracovníka, pričom v úvodnej etape sa o tomto zámere vôbec nedozvedel. V prípade osobného styku nemusel vedieť, s kým rokuje, a pri priamej ponuke mohol navrhovanú spoluprácu odmietnuť. Ako KTS boli – spomedzi najznámejších osobností – vedení napríklad Václav Havel, Jiří Křižan (scenárista, poradca prezidenta Havla pre otázky bezpečnosti, neskôr námestník ministra vnútra), Michael Kocáb, Jiří Suchý, Zdeněk Svěrák či Vladimír Mečiar.
Úprimne povedané – v atmosfére všeobecného odstraňovania fejkov, teda falošných správ, je nepochopiteľné, prečo nik nevenuje pozornosť neoprávnenému označovaniu osôb za eštebákov. Prejavy nepodloženého znevažovania sú naďalej masovo šírené aj kľúčovými mienkotvornými médiami a prostredníctvom najznámejších internetových prehliadačov.
Kompetentní politici by mali principiálne vyžadovať od rozličných zložiek, aby priebežne sledovali a likvidovali dezinformačné praktiky v priestore internetovej komunikácie, pretože podkopávajú elementárnu dôveru v spravodlivosť a čestnosť spoločenských pomerov, v ktorých žijeme. Ide o otázku dôveryhodnosti štátu, ktorý sám seba pokladá za právny a demokratický.
Autor je básnik a publicista
Vedomí spolupracovníci
Podľa všeobecne známej a verejne dostupnej legislatívy: Kategórie rezident, agent, informátor, držiteľ prepožičaného bytu alebo držiteľ konšpiračného bytu sú kategóriami vedomých spolupracovníkov. Je to výrazne uvedené aj v záhlaví príslušných protokolov Ústavu pamäti národa.
Skompromitovať
V rámci snahy niekoho skompromitovať sa však okrem iného zámerne prehliadajú skratky a pojmy, ktoré dokumentujú, že určité osoby boli predmetom záujmu tajnej služby bez toho, aby o tom vedeli. Napríklad – PO (preverovaná osoba), NO (nepriateľská osoba), D (dôverník), KTS (kandidát tajnej spolupráce).
Preverovaná osoba
Pozrime sa na uvedené kategórie zbližša na základe rešpektovaných publikovaných prameňov encyklopedického charakteru. Preverovaná osoba sa najčastejšie mala stať určenou osobou, teda nositeľkou štátneho tajomstva.
Dôverník
Dôverník sa nezaväzoval k spolupráci a nepoznal krycie meno, pod ktorým viedli jeho zväzok. Spravidla išlo o spoločensky vyššie postavené osoby, s čím súvisí aj kategória oficiálnych stykov s vedúcimi činiteľmi štátnej správy, rôznych organizácií, podnikov, inštitúcií a médií.
Kandidát tajnej spolupráce
Kandidát tajnej spolupráce bol občan, ktorého chceli získať ako tajného spolupracovníka, pričom v úvodnej etape sa o tomto zámere vôbec nedozvedel. V prípade osobného styku nemusel vedieť, s kým rokuje, a pri priamej ponuke mohol navrhovanú spoluprácu odmietnuť. Ako KTS boli – spomedzi najznámejších osobností – vedení napríklad Václav Havel, Jiří Křižan (scenárista, poradca prezidenta Havla pre otázky bezpečnosti, neskôr námestník ministra vnútra), Michael Kocáb, Jiří Suchý, Zdeněk Svěrák či Vladimír Mečiar.
Eštebáci
Úprimne povedané – v atmosfére všeobecného odstraňovania fejkov, teda falošných správ, je nepochopiteľné, prečo nik nevenuje pozornosť neoprávnenému označovaniu osôb za eštebákov. Prejavy nepodloženého znevažovania sú naďalej masovo šírené aj kľúčovými mienkotvornými médiami a prostredníctvom najznámejších internetových prehliadačov.
Dezinformačné praktiky
Kompetentní politici by mali principiálne vyžadovať od rozličných zložiek, aby priebežne sledovali a likvidovali dezinformačné praktiky v priestore internetovej komunikácie, pretože podkopávajú elementárnu dôveru v spravodlivosť a čestnosť spoločenských pomerov, v ktorých žijeme. Ide o otázku dôveryhodnosti štátu, ktorý sám seba pokladá za právny a demokratický.
Autor je básnik a publicista
Zdieľať tento článok