Komentár Philipp Wittrock (Der Spiegel)

Nové závery z koronakrízy ukazujú: Nemecká kancelárka Angela Merkelová a krajinskí šéfovia kapitulovali – kvôli dynamike infekcie, pod verejným tlakom a pre vlastné zlyhanie.

Spomínate si? Len asi pred troma týždňami sa to opakovalo dosť často – 35-ka bola magické číslo. Až keď bude sedemdňová incidencia nových infekcii koronavírosom „stabilne“ pod touto hranicou, na čom sa dohodli nemecká spolková kancelárka a krajinskí ministerskí predsedovia, až potom môže dôjsť k ďalšiemu kroku v otváraní.

Magická 35-ka

V čase tohto zásadného rozhodnutia bola sedemdňová incidencia na hodnote 68. Dnes je 64 s rastúcou tendenciou. 35-ka je momentálne nedosiahnuteľná méta, a tak to zrejme ešte nejaký ten čas aj zostane. Namiesto toho odborníci varujú pred ďalším šírením nebezpečne nákazlivých mutácií. Počet nových infekcií tak v najbližších mesiacoch  dramaticky porastie.

Prechod do novej fázy

A spolková kancelárka Angela Merkelová napriek tomu hovorí o „prechode do novej fázy“. Zjavne tým nemyslí nebezpečné varianty vírusu, ale blížiacu sa jar. Tá by mala byť iná ako tá vlaňajšia.

Lockdown bol zatiaľ predĺžený do Veľkej noci, no trend predsa len smeruje k otváraniu škôl, škôlok, k väčším kontaktom a obchodu. Vo výhľade sú ďalšie kroky. 35-ka v sedemdňovej incidencii je zatiaľ nedosiahnuteľným cieľom, a tak spolkové krajiny vytyčujú inú hranicu – pod 100, vtedy sa opatrenia môžu uvoľňovať.

Naplno nevyužili možnosti

Ako ďalej píše Philipp Wittrock, túžba po normálnom živote stále rastie. Chceme späť svoju slobodu, radšej už dnes ako až zajtra, chceme sa stretávať s ľuďmi, ísť sa najesť do reštaurácie či navštíviť koncertné predstavenia. K tomu by sme sa boli dávno už priblížili, nebyť politikov, ktorí poslali váhavo krajinu do koronovej zimy, a ak by práve politici, keď rástli počty infikovaných, naplno využili svoje možnosti, aby utlmili pandémiu, alebo minimálne ju dostali pod kontrolu.

Prečo až teraz?

Vezmite si napríklad očkovanie. Spočiatku bol nedostatok vakcín, teraz niekde zostávajú nevyužité. Teraz by sa mali do očkovania zapojiť aj domáci lekári, no v krajinách ako Severné Porýnie-Vestfálsko to pribrzdili. Kancelárka sľubuje, že v budúcnosti sa pri očkovaní využije „všetka flexibilita“, napríklad pri podávaní druhej dávky vakcíny. Mal by sa vytvoriť „dômyselný manažment“. A prečo až teraz?

Ďalším dobrým príkladom sú rýchle testy, poznamenáva Philipp Wittrock. Od 1. marca mali byť v Nemecku zdarma pre všetkých. Kancelárka prevzala tento sľub od ministra zdravotníctva, pretože sa to už nedalo udržať. Každý obyvateľ by mal mať nárok na jeden bezplatný test za týždeň. Uvažuje sa o dvoch.  Nie je ale isté, či sa to podarí presadiť celoplošne. Vznikne pracovná skupina na obstarávanie rýchlych testov. Prečo až teraz?

Prílišná pomalosť, byrokracia a nedostatočná kreatívnosť

Nedostatok vetracích zariadení na školách a v škôlkach, deficit v digitalizácii v úradoch, školských zariadeniach, varovná korona aplikácia, ktorá stála milióny, ale sotva mala nejaký reálny prínos – taký je dlhý zoznam zlyhaní, v ktorom by sa dalo ešte pokračovať. A tak je zrejme na mieste konštatovanie, že krajina je jednoducho príliš pomalá, príliš byrokratická a nie dostatočne kreatívna.

Paradoxná politika

Otvárať, alebo zatvárať – dva protikladné póly, v ktorých sa zmietajú kancelárka a krajinskí ministerskí predsedovia. Podkopáva sa logika doterajšieho krízového manažmentu. Hoci čísla infekcií rastú a šíria sa nebezpečné mutácie, hoci miera očkovania je nízka a režim testovania je chaotický, bude sa zmierňovať. Paradoxná politika.

Politici kapitulovali

Ľudia sú už unavení a potrebujú perspektívu. Aj keď politici ospravedlňujú svoje kroky, sú si vedomí toho, že sa vydávajú na riskantnú cestu. Cit káže návrat k rozumu. Politici kapitulovali.

Bavorský ministerský predseda Markus Söder po rokovaniach zdôraznil osobnú zodpovednosť ľudí.  Ak sa niečo pokazí, pokazili ste to. A je to pravda. Tento marec nám ponúka veľké príležitosti – buď na zmierňovanie a otváranie, alebo aj nový ostrý lockdown, uzatvára svoj komentár Philipp Wittrock v časopise Der Spiegel.